Ako funguje rozpočet Bardejova? K dispozícii je 25 miliónov eur

 

Miloš Mikula je vedúcim oddelenia ekonomiky na Mestskom úrade v Bardejove od roku 2007, predtým pôsobil dve volebné obdobia ako poslanec MsZ. V súvislosti s prípravou mestského rozpočtu na rok 2018 sme sa ho opýtali na zopár otázok.

S akým veľkým ročným rozpočtom disponuje Mesto Bardejov?

Je to približne 25 miliónov eur. Celá suma pozostáva z dvoch veľkých celkov. Prvá je obligatórna časť, ktorú dostávame ako účelovo viazané peniaze. Na tieto peniaze je viazaná prakticky polovica výdavkov. Druhá polovica je v úvodzovkách voľná. Aj z tej druhej polovice je však drvivá väčšina zazmluvnená rôznymi záväzkami. To voľné pole pôsobnosti sa zužuje na približne 10 až 15 percent z celého objemu rozpočtu.

Čiže poslanci rozhodujú o použití 10-15 percent rozpočtu?

Poslanci rozhodujú v podstate o celom rozpočte, ale sú viazaní podpísanými zmluvnými vzťahmi. Iné schválenie rozpočtu by štatutár mesta nemohol podpísať, pretože by to bolo v rozpore so zmluvnými záväzkami, respektíve platnými uzneseniami MsZ.

Ako sa vyvíja rozpočet mesta medziročne?

Trochu to kolíše, pretože drvivú časť príjmov rozpočtu tvorí výnos podielu dane z príjmov fyzických osôb, ktoré dostávame z ministerstva financií. Potom sú to vlastné dane a iné nedaňové príjmy. S tými môžeme narábať prakticky voľne. Ale sme viazaní úvermi, ktoré sme zobrali v minulosti, zmluvnými záväzkami presahujúcimi jednoročné účtovné obdobie, všeobecne záväznými nariadeniami, ktoré sú platné zväčša na dobu neurčitú alebo na jeden konkrétny rok. Ak sa schváli, napríklad, koeficient pre ZUŠky v určitej výške, tak je to viazané až do ďalšej zmeny VZN. Týmito faktormi sa pole pôsobnosti schvaľovania finančných prostriedkov poslancami MsZ v rámci voľných peňazí výrazne okresáva.

Podielové dane sa vzťahujú na počet obyvateľov v meste. Čím menej obyvateľov, tým menší je príjem do rozpočtu?

Áno, čím menší počet obyvateľov, tým je menej peňazí aj z príjmov podielových daní štátu. Ale zároveň aj vo výrube miestnych daní. Čím je menší počet trvalo žijúcich osôb v meste, tým je menší výrub napríklad poplatku za komunálny odpad, ktorý tvorí základ príjmov. Čo sa týka daní z nehnuteľností, tie sa nemenia. Tam sa mení len vlastník, konkrétny daňovník. Daň z nehnuteľnosti skôr stúpa s počtom novokolaudovaných budov.

Naopak pri iných daniach, čím väčší počet turistov, tým väčší príjem z dane za ubytovanie. Čo sa týka daňových príjmov, je tam medziročný mierny nárast. Okrem daňových príjmov má mesto aj nedaňové príjmy z podnikania, ponúkania svojich služieb, či z nájomného. Hlavne ide o príjem z prenájmu. Tieto prenájmy sú hlavne vo vzťahu k vlastným založeným podnikom. Tých máme celkom šesť. Za prenájom tepelných zariadení nám platí Bardterm, za prenájom nebytových priestorov Bardbyt.

Ďalej máme príjmy z prenájmu pozemkov, ktoré platia Mestské lesy. Tam boli spolu príjmy približne 500 tisíc eur ročne. V nasledujúcom roku bude situácia diametrálne odlišná.

Lepšia alebo horšia?

Výrazne horšia. Spomeniem napríklad, v roku 2018 mestská plaváreň prešla do majetku spoločnosti Bardterm. Plaváreň prebieha významnou rekonštrukciou za minimálne 1,5 milióna eur. To bude znamenať, že výnos z prenájmu klesne na nulu, keďže výnos nájomného Bardtermu pôjde či už do rekonštrukcie plavárne alebo na spolufinancovanie rekonštrukcie tepelných rozvodov.

 

Čo sa týka lesov, tam boli príjmy na úrovni 150 tisíc eur. Ideme však rekonštruovať investične náročnú lesnú a zároveň rekreačnú cestu na Mníchovskom potoku. Mestské lesy si zoberú na to úver. Väčšina peňazí, ktoré zarobia, pôjdu do rekonštrukcie tejto cesty. V rámci Bardbytu príjem tiež klesne.

Je priestor na zvyšovanie príjmovej časti rozpočtu, napríklad zvyšovaním daní a miestnych poplatkov?

Určite áno, ak porovnáme napríklad úroveň dane z nehnuteľností s priemerom Európskej únie, tak máme výrazne nižšiu daň z nehnuteľnosti. To je však celoslovenský problém. Určite nechceme byť v tomto na prvom mieste, preto udržiavame stabilnú úroveň sadzieb. Daň z nehnuteľnosti v rámci Slovenska je na veľmi nízkej úrovni. Znamená to nižší pohyb na trhu s nehnuteľnosťami a zároveň nižšiu využiteľnosť nehnuteľností. Na druhej strane je to veľmi citlivá záležitosť. Daň z nehnuteľností už máme schválenú v rámci VZN.

Sú hlasy, že mesto je príliš zadlžené. Je tomu tak?

Aj keď môj osobný postoj nie je dôležitý, vždy som bol zástanca, čím menších bežných výdavkov a čím väčších kapitálových výdavkov. Aby to bolo možné, je potrebné spolufinancovať najmä externé zdroje (Eurofondy, Nórske fondy). Je pre mesto veľmi výhodné ísť do takýchto projektov, ako ich financovať z vlastných prostriedkov v plnej miere. Nie je na to možné použiť vlastné daňové príjmy, ktoré na to nestačia. My sme brali kontinuálne úvery, ktoré boli na veľmi nízkej úrokovej úrovni. Priemerná úroková zaťaženosť na jeden úver je nižšia ako 1 percento p.a. Bežne pre podnikateľskú sféru je to nedosiahnuteľná úroveň. Na druhej strane splátky istín a úrokov tvoria v meste ročne 1,4 mil. eur, čo je určite veľmi veľa.

Ak sa porovnáme s mestom Hlohovec alebo Nové Zámky, ktoré majú finančné zdravie na vysokej úrovni a úverovú zaťaženosť na nízkej úrovni, zistíme, že objem investícií je absolútne neporovnateľný s Bardejovom. Je to jedna a druhá strana stratégie mesta. Vybrali sme sa cestou investovania a zároveň zadlženia. Čo sa týka zákonného povoleného zadlženia, teda porovnanie percentuálneho zadlženia k bežným príjmom mesta, je na úrovni pod hranicou 40 percent. Maximálne zákonne zadlženie mesta je dovolené do maximálnej úrovne 60 percent bežných príjmov mesta. Čiže sme stále na veľmi bezpečnej úrovni. Úvery neberieme vo volebnom roku, ale sme to riešili priebežne po 1 až 2 mil. v každom roku. Zároveň dochádza k splácaniu starých a refinancovaniu menej výhodných úverov.

Aký je stav získavania nových investorov v meste?

Bol som spolu s primátorom a prednostom spoluúčastníkom viacerých bilaterálnych rokovaní, či už na pôde mesta, alebo na výjazdových rokovaniach na ekonomických fórach v Čechách, s nemeckými investormi, v Rusku alebo v Číne. Celá táto aktivita je v skutočnosti nahrádzanie aktivity štátu, ktorý sa má zaoberať prílevom investícii. Mesto nemá finančné páky ani iné možnosti na ovplyvňovanie rozhodnutia investorov. Ja som proti tomu, aby sme dávali daňové úľavy. Mesto ma pripravené viaceré lokality na investovanie na zelených plochách ako aj voľné nebytové priestory v hnedom priemyselnom parku. Zatiaľ máme obsadených viac ako 60 percent plochy hnedého priemyselného parku. Je predpoklad, že do konca roka nám ostane len cca 1000 m2 voľnej plochy.

Ale hnedý park má viacero úskalí. Je tam potrebné ďalej investovať, pretože celý projekt bol stavaný pre jedného investora. Na to, aby tam mohlo fungovať viacero investorov, je potrebné zrealizovať ďalšie investície. Niektoré sa už zrealizovali a niektoré je ešte potrebné zrealizovať. Pri plochách na “zelenej lúke” spomeniem nedávne rokovanie s Kamaxom. V najbližších dňoch vláda bude schvaľovať investičné stimuly a predpokladám v jari budeme poklopkávať základný kameň.

Ako sa dá charakterizovať rozpočet na budúci rok?

Má veľa neznámych, hlavne vo výdavkovej časti. Stále nie je známa definitívna podoba nárastu tarifných miezd pedagogických pracovníkov. Len dopad novely zákona o financovaní sociálnych služieb bude znamenať sekeru takmer štvrť milióna. To všetko tvorí veľmi veľkú časť rozpočtu mesta. Pokiaľ toto nebude definitívne známe, nevieme schváliť veľké čiastky na investície v budúcom roku.

Ak k tomu nedôjde a bude schválené, to čo je navrhované vládou, tak bude väčší priestor na investície. Nebude to financované z úverov, ale z úspor a z predpokladaného hospodárskeho výsledku za rok 2017. Budeme sa zameriavať predovšetkým na menšie veci, ktorými chceme skvalitniť život sídlisk.

Zvažovalo sa niekedy aj o zavedení prvkov “participatívneho rozpočtu” v rámci mestského rozpočtu, kde by sa vyčlenila menšia suma, o ktorej využití by si rozhodli občania priamo?

Zvažovalo sa to. Iniciatíva prichádzala aj od poslancov. Po skúsenostiach z iných miest to považujem za veľmi málo reprezentatívne schvaľovanie finančných prostriedkov.

V Bratislave, Trnave či Bystrici bolo zapojených do tohto participativného rozdeľovania finančných prostriedkov tak malé percento obyvateľov, že považujem za demokratickejšie a lepšie použiť zastupiteľský spôsob prerozdeľovania peňazí.

Do akej miery ovplyvňujú poslanci formovanie rozpočtu mesta?

Sú poslanci , ktorí sú aktívnejší a menej aktívni. Sú poslanci, ktorí sú zameraní na svoj volebný obvod a sú poslanci, ktorí sa zameriavajú na celé mesto. Sú potom poslanci, ktorí chcú urobiť chodník alebo kultúrny dom. Väčšinou sú tie požiadavky veľmi rôzne. Požiadavky poslancov a požiadavky od odborných útvarov mestského úradu výrazne presahujú možnosti mestského rozpočtu.

Výrazne znamená aj desaťnásobne viac. Preto rozhodovanie čo bude zakomponované do návrhu rozpočtu a čo bude v konečnom dôsledku schválené, je dlhý proces výberu toho, čo je dôležitejšie a čo je schodnejšie a čo je menej schodné pri schvaľovaní rozpočtu.

Kým to dostane definitívnu podobu návrhu rozpočtu na prejednanie do komisií, ktoré prebieha v týchto týždňoch, je potrebné neskutočné množstvo stretnutí a presvedčovania, čo ešte počká a čo je nevyhnutné spraviť okamžite.