Úspešná Bardejovčanka Mária Bujňáková sa dostala až do Moskvy

Článok bol uverejnený v novinách v čísle 10/2017  

 

 

 

Už po sedemnásty krát Inštitút Alexandra Sergejeviča Puškina v spolupráci s Rossijs­kajou gazetou vypísal súťaž pre učiteľov ruského jazyka ako cudzieho jazyka, pričom tento krát téma znela: „Vyučovať ruštinu. Je to možné? ? Je to moderné? Je to výhodné?“ Vypracovať tému vo forme eseje sa rozhodla aj Bardejovčanka Mária Bujňáková, učiteľ­ka ruského jazyka na Základnej škole Bar­tolomeja Krpelca v Bardejove.

 

Na jej veľké prekvapenie odborná porota vybrala jej prácu iba ako druhej Slovenke v histórii a tak už nič nebránilo k týždennému vycestovaniu do metropoly Ruska. „Učiteľ sa mal vyjadriť, ako vníma vyučo­vanie ruského jazyka vo svojej krajine. Či sú možnosti na výučbu, či je záujem o tento ja­zyk, aké sú podmienky a či je to výhodné a moderné. Pre mňa to bola zaujímavá téma, pretože moja cesta k vyučovaniu ruského ja­zyka bola komplikovaná.

 

  

 

Ruštinu som študovala už ako mladá mat­ka s dieťaťom. Na prvú hodinu som išla dva týždne po pôrode, čo bolo veľmi náročné. K tomuto jazyku som inklinovala už ako mladšia, no neverila som vo svoje schopno­sti a zručnosti, napriek tomu, že som bola vyznamenaná na gymnáziu v Starej Ľubovni,“ vracia sa do minulosti Mária Bujňáková.

 

„Esej som sa rozhodla písať o tom, ako som sa dostala k ruskému jazyku ja, o zmenách, ktoré sa udiali na Slovensku, s akými žiak­mi som sa stretávala na vyučovaní a ako žiaci teraz pristupujú k ruskému jazyku. Písala som aj o zmenách materiálnych podmienok. Ďalšou časťou bola politická situá­cia, veď Rusko je svetovým hráčom a pos­lednou časťou boli všetky krásne veci, ktoré boli vytvorené z literatúry alebo z umenia,“ pokračuje učiteľka Bujňáková.

 

 

Samotnú prácu posielala s malou dušičkou. Odborná porota vyhodnocovala všetky pro­jekty, z približne 240 prác vyberala najlepšiu päťdesiatku. A Bardejovčanka bola medzi najlepšími. „S netrpezlivosťou som očakávala deň narodenia A. S. Puškina, pretože vtedy mali byť vyhlásené výsledky. Na internete som sa približovala k písmenku S – Slovens­ko a vedľa neho sa do hrdostí pýšilo meno učiteľky ZŠ Bartolomeja Krpelca v Barde­jove. Po zbadaní výsledkov som mala neopí­sateľný pocit, zdieľal ich so mnou ako prvý môj manžel. Bola som jedinou Slovenkou. Za sedemnásť rokov iba druhou.

 

Pre učiteľa ruského jazyka je toto ocenenie veľmi významné, je to prestíž aj pre školu, okres či pre celú krajinu. Po vyhlásení výsled­kov som dostala blahoprajný list z Ruska. Zároveň som dostala aj pozvanie do Moskvy, napísali mi, aby som si vybrala, odkiaľ chcem letieť. Všetko zabezpečila ruská strana, ja som mala úlohy iba vybaviť si víza.“

 

Do Moskvy šťastná víťazka cestovala začiatkom septembra. Počas jedného týždňa spoznala skvelé miesta a úžasných ľudí. V Inštitúte A. S. Puškina získala certifikát. Bola na moskovskej škole, kde absolvovala otvorené hodiny literatúry, dejepisu, geogra­fie a výtvarnej výchovy. Celá atmosféra bola umocnená oslavami 870. výročia založenia mesta. Červené námestie bolo preplnené ľuďmi a atrakciami, každý účastník dostal špeciálny lístok s kódom.

 

Spomína Mária Bujňáková. „Keď sa začal program, ako prví prichádzali predstavitelia štátu na čele s Putinom. Celý program bol neskutočný, niesol sa v takom spartakiád­nom duchu. Boli sme aj na národnom ba­lete, v divadle sme zhliadli vystúpenie Kráľ Lear. Jeden deň sme strávili v redakcii novín, tie boli spoluorganizátorom. Bola som aj v Treťjakovskej galérii, kde som chcela ísť. Odovzdávanie diplomov prebehlo v budove primátora Moskvy.“

 

Vyučovanie jazyka v súčasnej dobe vyžaduje od učiteľa ísť s dobou a využívať také formy a metódy práce, ktoré by viedli k zvyšovaniu motivácie učiť sa. A ako sa zmenilo vyučo­vanie ruského jazyka priamo v Bardejove? „Vzťah k ruštine sa otočil. Niekedy sa na tento jazyk hlásili žiaci rómskeho pôvodu, žiaci so slabými výsledkami. Postupne sa však skladba žiakov menila k lepšiemu. Na škole sa ruština vyučuje od šiesteho ročníka ako druhý cudzí jazyk. Štatistiky ukazujú, že medzi nemčinou a ruštinou do­minuje práve tento východný jazyk,” dodáva víťazka zo Slovenska.

(15:12, red)