Vianočná úvaha o dvoch stromoch

Tento článok vyšiel v novinách v čísle 11/2017 

Veľmi sme sa ako deti tešili na vianočný stromček. Aj dnes sa tešíme na chvíľu, keď svetlá zhasnú a rozsvieti sa do tmy náš stromček. Moje deti sa stále prídu opýtať: „Kedy to už bude?“ Nevedia sa dočkať. Mnohí sa vyberú v tieto dni kúpiť ten ich najkrajší stromček. Veď bez neho by to nebolo ono.

Sem tam ešte vidno stromček priviazaný na streche auta, keď ho chúďa nešupli rovno do kufra. Doma si potom muž spokojne sadne za stôl, lebo si myslí, že jeho úloha skončila.

A tak žena s deťmi vyzdobujú stromček sami. Povešajú naň tie správne ozdoby a svetlá. Salónky sa už tak nenosia, alebo áno? U nás po nich hneď ostal len prázdny papierik. Keď je stromček vyzdobený, nastáva tá chvíľa, keď sa rozžiari do tmy miestnosti. A my chytíme vianočnú náladu.

Jedného dňa sa možno dočkáme virtuálnych stromčekov

Rodina je na chvíľu spolu a čas sa aspoň na okamih spomalí. Vezmeme deťom z rúk telefóny a tablety, nech prežívajú atmosféru reálnych vzťahov. Pri pohľade na technologický pokrok si v srdci povzdychneme, že sa žiaľ možno jedného dňa dočkáme aj virtuálnych stromčekov.

Ako kresťan sa teším na slávnosť Vianoc. Nie na tie nepodstatné veci, ktoré majú spríjemniť ich atmosféru. Ale na príbeh, ktorý stojí za týmto sviatkom. Ako rodina a ako komunita cirkvi si uvedomujeme, že sme boli obdarení tým najväčším darom, ktorý nám bol kedy daný. Boh Otec dal človeku to najvzácnejšie, čo mal. Svojho milovaného syna. Vianoce sú tak najkrajším vyznaním lásky veľkého Boha, ktorý miluje človeka a Veľká noc nám podáva najväčší dôkaz jeho lásky, keď z lásky položil svoj život za nás. Keď sa pozeráme spolu na stromček, ktorý doma máme, musíme mať pred očami aj iný strom, ktorý hovorí o tom, prečo Kristus prišiel k nám a stal sa jedným z nás. Je to strom bolesti a umierania na Golgote.

Drevo malo tvar kríža

Od chvíle, keď sa to dieťatko v jasličkách po prvý raz nadýchlo a zaplakalo, kráčalo smerom k stromu. Nebol to nádherne rozžiarený strom, slávnostný strom, ale strom smrti, na ktorom sa zjavila láska v jej najhlbšej podobe. V obeti lásky pre toho, kto si tu lásku nezaslúži a nie je jej hoden. To drevo stromu nestalo ako súčasť kultúry a tradície v niektorom dome, ale za mestom na kopci, kde sa popravovalo. Malo tvar kríža. Ako hovorí jeden múdry muž: Toto dieťatko nebude stáť pred svojím stromom a usmievať sa nad jeho krásou, ale bude na ňom umučené. Na tento strom bude pribité medzi trestancami. Tento strom na kopci nebude znakom určitého obdobia, ale nástrojom odsúdenia. Na tomto kopci, ktorý zdanlivo vyzerá beznádejne, dá ten, kto zomiera na tomto dreve smrti život a nádej ľudstvu.

My sa nedokážeme sami zachrániť

Vianoce rozprávajú príbeh, ktorý nám vyráža dych. Je to príbeh o našej stratenosti a potrebe našej záchrany. My sa nedokážeme sami zachrániť. Bremeno nášho zla a hriechu, sebectva a pýchy nás tlačí na dno. Preto sa Záchranca rozhodol vstúpiť do nášho sveta, aby nás našiel na mieste našej beznádeje. On vzal to naše bremeno hriechu na seba. On prelieval svoje slzy lásky v jasličkách na slame a aj svoju krv milosti a odpustenia na kríži za hriešneho človeka. Iba Boh mohol napísať takýto príbeh čistej a obetujúcej sa lásky. Iba Boh mohol túto tragédiu prázdnoty a beznádeje vyriešiť. Tento príbeh Boha, ktorý nás prišiel zachrániť, by nás mal znova uchvátiť, spasiť, premeniť, viesť do pokory a vďačnosti. Odhaľuje pred nami skutočný zmysel Vianoc zahalený za pozlátka a množstvo svetiel. Jedine tento príbeh napĺňa našu skutočnú potrebu. Potrebu lásky a odpustenia. Zjavuje, kde môžeme nájsť nádej a poukazuje na zmysel našej existencie.

“Zmysel Vianoc sa stratil na dne pohárika a zábavy. Chceme poprieť svet plný bolesti, utrpenia a zla. Svet, ktorý je poznačený našim sebeckým ja.”

Dnes hovoríme veľa o jedle, o stromčekoch, o saniach, o snehuliakoch, o darčekoch a o koláčoch. Spievame sladké koledy, ktoré nám majú pomôcť utiecť z prázdnoty v nás a majú nám na chvíľku pomôcť zabudnúť na bolesť a osamelosť. Ale príbeh, ktorý sme si my sami o Vianociach vymysleli, nie je pravdivým príbehom Vianoc. Náš príbeh dáva do centra ilúziu pokoja, lásky, slobody a vzťahov. V skutočnosti ide o náš útek pred pravdou o nás. Ide nám o to užiť si, zabudnúť a o množstve nepotrebných veci, ktoré nás majú urobiť šťastnými. Ide o hľadanie ľudského naplnenia pomocou materiálnych vecí. Ale nejako to nefunguje. Žiaľ, my sa tejto ilúzie držíme, lebo nič iné nemáme. Hľadáme zmysel života vo veciach, nie v Bohu.

Vianoce sú darom

Už nepotrebujeme strom, z ktorého bol urobený kríž. Nepotrebujeme Vianoce s Kristom a s jeho obeťou. Chceme svoj svätý pokoj bez Boha a s plným bruchom. S ježiškom, ktorého si vieme kúpiť. Chceme si ich užiť, nie prežívať ich podstatu. Lebo ta je osobná a žiada našu premenu. A tej sa bránime.

Zmysel Vianoc sa stratil na dne pohárika a zábavy. Chceme poprieť svet plný bolesti, utrpenia, zla a prázdnoty. Svet, ktorý je poznačený našim sebeckým ja. Vianoce hovoria pravdu o nás, o našom hriechu. Vianoce sú však aj darom pre nás. Darom zastavenia. Na chvíľu sa môžeme zastaviť a premýšľať o najhlbších a najdôležitejších otázkach života. O zmysle nášho života. O Bohu, o Kristovi a jeho obeti. Zároveň nám chcú povedať, že sme boli obdarovaní. Ten najväčší a najlepší dar, ktorý kedy niekto dal, dal Boh. Bol to dar Pána Ježiša, pretože v tomto dare sme dostali všetko, čo potrebujeme pre skutočný a pravdivý život. Tento dar môžeme prijať, alebo odmietnuť.

Nakoniec nám Vianoce odhaľujú Božie srdce plné lásky. Ježiš nás miloval viac, ako svoj život. Hovorme spolu v tieto dni o strome. Ale nie o tom strome, ktorý je v našej obývačke. Toto dieťa, Ježiš v jasličkách neprišlo preto, aby ozdobilo stromček. Ale preto, aby na dreve kríža z jedného stromu viselo a zomrelo. Prečo tak veľká obeť lásky? No preto, aby sme my boli zachránení.

Kristus prišiel, aby nás zachránil

Vo svete tmy nášho hriechu tento strom obete a spasenia žiari ako svetlo večnej nádeje, ktoré nikdy nezhasne. Ježišov strom, jeho kríž. O tom sú pravé Vianoce. O Kristovi, ktorý prišiel, aby nás zachránil.

Pri akom strome budeš stáť ty dnes? Pri stromčeku v obývačke, alebo pod stromom, ktorý hovorí príbeh o Božej nezaslúženej láske k tebe, k človeku, ktorý nie je hoden jeho lásky? Ja som sa rozhodol stáť pod stromom v tvare kríža. Pod stromom obetujúcej sa lásky pre mňa nehodného. Pod krížom Pána Ježiša.

(20:56, M. Uhriňák, Kazateľ Cirkvi bratskej)