Tento článok vyšiel v novinách AHOJ BARDEJOVÍZIE
Bohočlovek Isus Christos
Pravoslávny duchovný Ivo Petrovaj
Ústredným bodom týchto sviatkov je oslava príchodu
Spasiteľa na tento svet. Boh vo svojej láske k ľudskému rodu poslal svojho
jediného Syna, aby ľuďom pomohol nájsť správny smer v ich putovaní životom na
tomto svete. Ak sa pozrieme na historickú situáciu a priestor, do ktorého sa
Spasiteľ narodil, zistíme, že židovský národ, Bohom vyvolený, bol od Svojho
Stvoriteľa už veľmi vzdialený a pohanský svet mal svoje kamenné, nemé modly.
A práve do tohto sveta sa narodil niekto veľmi neobvyklý
– Bohočlovek Isus Christos. Z mytológie poznáme polobohov a iné podobné
bytosti, ale Christos je 100 percentný Boh a pritom zároveň 100 percentný človek,
niečo úplne iné. Boh prijal telo, hovorí apoštol Pavol. Boh sa stal človekom,
aby sa človek mohol stať bohom. Boh sa stal človekom, aby prešiel tou cestou,
ktorou má prejsť človek k Nemu.
Čo je ale pre Boha cestou zostúpenia a poníženia, je
pre človeka cestou výstupu a povýšenia. A to je základom tohto sviatku,
počiatok ľudského výstupu do Kráľovstva Nebeského, počiatok spasenia tohto
sveta.
O sláveni sviatku Narodenia Isusa Christa (Vianoce)
hovoria už svätí apoštoli vo svojich ustanoveniach: „Dodržujte bratia dni sviatočné,
medzi prvými aj sviatok Narodenia Pána Isusa Christa, ktorý oslavujte v 25. deň
v 10. mesiac od marca“ (v minulosti sa nový rok začínal v marci a nie v januári
ako teraz v súčasnosti). Som presvedčený, že tento sviatok sa v minulosti
slávil určite iba v tej duchovnej atmosfére, darčeky a podobné veci sú
výdobytkom súčasného sekularizovaného sveta, ktorý sa snaží prebiť ducha
sviatku duchom materiálneho blahobytu a tak postupne vytlačiť Boha a Jeho
Cirkev na perifériu ľudského života.
Dnes je to iba o bohatom stole a darčekoch. Nehovorím,
že darčeky sú zlé, veď aj my si ich v rodine dávame, ale všetko v zdravej
miere. Čo je najviac smutné je, keď vidím v televízii reklamu, kde je
„vianočný“ stôl plný nepôstnych jedál prezentovaný ako naša tradícia. Je to
úplne zle! Veď tradícia a hlavne sv. Tradícia ako jeden z dvoch prameňov Cirkvi
hovorí o pôstnom období pred týmto sviatkom. A o tom sa vôbec nehovorí.
Sviatok Vianoc hovorí, že Boh je stále tu, reálne
prišiel na tento svet, aby spasil ľudský rod, ktorý je slabý na to urobiť to
vlastnými silami. Teší sa ak Ho človek poprosí o pomoc a ide mu v ústrety. Boh
urobil všetky potrebné kroky pre záchranu ľudí a jedným z tých krokov je aj
Jeho narodenie sa.
Čo nesmie chýbať na vianočnom stole?
My s manželkou nepochádzame z rovnakého kraja, preto u
nás večera pozostáva z niektorých jedál, ktoré sme mali u nás a niektoré sú
zas prevzaté z manželkinej strany. Na stole u nás doma nájdete chlieb, soľ,
cesnak, varené hríby s kyslou kapustou, koločenú fazuľu, pirohy s kapustou,
slivčanku, bobaľky s makom, kapustnicu (samozrejme bez mäsa), fanky a varené
zemiaky s cibuľkou. Všetko samozrejme veľmi chutné a pôstne! V tento deň
takisto dodržiavame prísny pôst, čo znamená, že do večere nič nejeme ani nepijeme
vodu.
Odkaz pre čitateľov
Prajem všetkým, aby ľudia nezabudli kvôli komu a čomu
sa tieto sviatky slávia. Hlavne veľa pokoja a málo zhonu. Radšej si s deťmi
sadnite a porozprávajte sa s nimi, raz vám za to budú vďačné. Vysvetlíte, prečo
tie darčeky, aký je to sviatok, pretože mnohé to už ani nevedia.
(17:17, I. Petrovaj)