Budeme sami prekvapení, koľko krásy zažijeme

 

 

Už tieto fakty stoja za nemý úžas. Sám svätý kňaz Zachariáš, ktorý túžil po potomstve a modlil sa zaň, z tohto veľkého zázraku onemel. Ako píše sv. Ambróz, Boh tým Zachariášovi povedal, že sa má naučiť mlčať.

 

Veľkým veciam predchádza mlčanie. Vianociam predchádza Advent. Ježišovmu príchodu má predchádzať čas stíšenia, čas prípravy. Už dávno sme na to zabudli a vianočné reklamy sa na nás hrnú od októbra. Pozývajú nás k užívaniu si, dokonca k zadlžovaniu... Kúp si, na čo nemáš. Do očí, uší i mysle sa nám tlačí množstvo ponúk a my zabúdame na podstatu... Po Zachariášovom onemení, prehovorili nemluvňatá: Ján zareagoval na Krista už v lone matky, lebo „radosťou sa zachvelo dieťa v lone jeho matky“ (porov. Lk 1,41).

 

Keď sa stíšime my, dospelí, možno viac prehovoria naše deti. Možno zachytíme podstatu, možno začujeme, že nás volajú ku hre, k rozhovoru, ku vzťahu... Možno zachytíme viac ich potreby a porozumieme ich správaniu. A možno nám zvestujú aj veci zázračné. Boh sa nám často prihovára cez deti. Len sa skúsme vedome aj s nimi stíšiť. Skúsme pred Vianocami vypnúť telku, mo­bilné hry, prehnané surfovanie po sociálnych sieťach či klikanie na bulvárne články a žime prítomný okamih s človekom, čo je práve pri nás. Budeme sami prekvapení, koľko krásy zažijeme. Naučme sa mlčať a narodí sa Veľký Prorok. Možno aj v našich srdciach. A o to predsa ide.