Obec Krivé - čo o nej neviete?

Aj takáto bola obec Krivé

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1406, keď sa uvádza pod názvom Krywa. Roku 1773 sa uvádza ako Kriwe. Koncom 17. a začiatkom 18. storočia Krivé patrilo rodine Klobúšikovcov. V maďarskej literatúre sa uvádza ako Krivé, aj Krivo no najviac Sarosgorbeny. Do roku 1960 patrila pod Prešovský kraj, neskôr bola súčasťou Východoslovenského kraja.

V obci žilo ukrajinské (rusínske) obyvateľstvo, ktoré ju osídlilo už pri jej vzniku a v priebehu dejinného vývinu zdieľalo jej osudy. Krivé architektonicky patrilo medzi potočné rádové dediny so zvyškami nepravidelnej rádovej výstavby okolo cesty a potoka v údolí. Domy boli prevažne drevené, zrubové, omietnuté, dvoj- trojpriestorové, so slamenými strechami. Hospodárske stavby mali stĺpikovú konštrukciu a boli pod slamenými štítovými strechami rozmiestnené v nezavretých dvoroch. Na svahoch bolo podmurované domy, ktoré mali pivnicu, do ktorej sa vchádzalo zo strany štítového priečelia. Štíty boli drevené s výzorníkmi, na lomenici kryté slamou. Strecha pri tejto architektúre dosadala na drevené krakovce. V drevenej časti silne prečnievala. Ploty záhrad a lúk boli spravidla pletené, mali latkové i brvnové ohrady. Obec neskôr patrila Dessewfyoocom, ktorí majú rodinnú hrobku v Marhani. V 19. storočí prináležala grófovi Anhaltovi. Roku 1787 mala 24 domov so 175 obyvateľmi, roku 1828 – 40 domov s 302 obyvateľmi, ktorí sa prevažne zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka a ošípaných. Koncom roku 1914 ju obsadilo ruské vojsko, ktoré tadiaľ prechádzalo aj skôr v dobe Kutuzova. Aj v druhej svetovej vojne tadiaľ postupovali oslobodzovacie sovietske jednotky a to smerom zo susednej obce Richvald. Za predmníchovskej republiky mnohí obyvatelia odišli za prácou do cudziny a to najmä do USA.

Dominantu obce tvorí kostol. Kostol je národnou kultúrnou pamiatkou, zasvätený sv. evanjelistovi Lukášovi, je gréckokatolícky. Postavený bol v roku 1826.

V r. 1894 pre obce Krivé, Kríže a Bogliarka bola založená hasičská čata, ktorej velil Juraj Rohaľ z Krížov. Hasičská čata organizačne patrila pod XXXI. Kľušovskú stotinu.

Koncom 20. r. 20. stor. bol v obci založený dobrovoľný hasičský zbor s počtom 20 členov. Po skončení II. svet. vojny bola činnosť DHZ obnovená a 4.11.1946 boli schválené stanovy DHZ. Prvými známymi funkcionármi zboru boli predseda Andrej Ošlacký a veliteľ Ján Lazor, ktorí riadili činnosť 14 členného DHZ v r. 1948. Po reorganizácii hasičského zboru v r. 1954 boli zvolení do výboru noví funkcionári. Predseda sa stal Andrej Steranka, veliteľom Ján Čičila, referentom pre prevenciu Ján Ošlacký a tajomníkom Ján Hrabčák. V nasledujúcom období funkciu predsedu zastávali Lukáš Steranka (1961-1963), Peter Reviľák (1964-1973) a Jozef Lazor. Viac ako 25 rokov túto funkciu zastával Andrej Leško. Z veliteľov zboru to boli Michal Lazor, Lukáš Steranka, Andrej Ošlacký, Ján Leško a Ján Lazor. V súčasnosti je veliteľom 17 členného zboru Miloš Leško a predsedom Jozef Lazor.

(15:35, rj)