Milan Škorupa: Zopár tipov na zlepšenie dopravy v meste

Tento článok vyšiel v občasníku MyBardejov 

Problémy s parkovaním a zápchami na cestách počas dopravných špičiek, by sčasti bolo možné riešiť tým spôsobom, že by ľudia menej využívali na prepravu (najmä na krátke vzdialenosti) osobné motorové vozidlá. Aby sa tak stalo, museli by sme im najprv ponúknuť iné, alternatívne spôsoby prepravy.

 

Jedným z nich je moderná a spoľahlivá mestská hromadná doprava, ktorá by aspoň najvyťaženejšie trasy dokázala pokryť v pravidelnom (intervalovom) režime s frekvenciou spojov maximálne 30 minút. Hrubý náčrt, ako by takáto MHD teoreticky mohla vyzerať, bol prezentovaný v roku 2015 v rámci podujatia Bardejovské zásahy.

 

 

Iný spôsob alternatívnej prepravy predstavuje bicykel. Hovoriť o budovaní cyklotrás je už pomaly klišé, otázne je, čo sa pre to reálne spravilo. Dokonca aj taká maličkosť, ako stojany na zamykanie bicyklov, je v Bardejove akútne nedostatkovým sortimentom. Pritom dnes máme mimoriadne priaznivú dobu na čerpanie európskych dotácií na projekty podporujúce ekologickú dopravu.

 

 

Veľký nápor na komunikačnú sieť a parkovacie plochy vytvárajú obyvatelia okolitých obcí, dochádzajúci do mesta za prácou, či občianskou vybavenosťou (školy, úrady, nemocnica, obchody a pod.). Tým je potrebné z pozície úradu Prešovského samosprávneho kraja zabezpečiť konkurencieschopnú prímestskú autobusovú dopravu, ideálne formou tzv. integrovaného dopravného systému, ako je to bežné napríklad v Českej republike. Praktické výsledky zavádzania takýchto systémov dopravnej obsluhy hovoria o postupnom náraste počtu cestujúcich verejnou dopravou a obmedzovaní prepravy osobnými automobilmi. Napriek tomu, že mesto v tomto prípade nemá rozhodovaciu právomoc, môže zohrať na pôde kraja dôležitú iniciačnú úlohu.

 

Samozrejme, pri akejkoľvek podpore alternatívnych spôsobov dopravy tu osobné automobily stále budú a parkovanie bude ešte dlho jednou z hlavných tém miestnych samospráv. Prístup k riešeniu otázky parkovania v Bardejove by vo všeobecnosti mohol vyzerať takto:

 

 

Riešením môžu byť tzv. rýchloobrátkové parkovacie miesta (maximálna doba parkovania napr. pol hodiny alebo hodinu, s možnosťou diferenciácie maximálneho podľa rozdelenia víkend/pracovné dni, podľa fázy dňa a pod.), a to v kombinácii s bezplatnými záchytnými parkovacími plochami v okruhu 5-minútovej pešej dostupnosti historického centra.

 

 

1.) Odstránenie jalového zaberania parkovacích miest (pol dňa/celý deň), z ktorého má centrum mesta len minimálny ekonomický úžitok. Ide spravidla o zamestnancov prevádzok, ktorí môžu už dnes využívať niektoré z priľahlých parkovísk s 5-minútovou pešou dostupnosťou centra (Krátky rad, športová hala, Gymnázium L. S.).

 

2.) Využívanie uvoľnených parkovacích miest násobne vyšším počtom užívateľov (keďže namiesto 1 auta zaberajúceho miesto povedzme 6 hodín, sa na tomto mieste môže prestriedať napr. 6 áut parkujúcich v priemere 1 hodinu).

 

3.) Takéto znásobenie počtu užívateľov parkovacích miest v centre by prirodzene znamenalo aj znásobenie návštevníkov/zákazníkov v centre mesta a tým oživenie ekonomického a spoločenského života centra mesta.

 

 

Keďže mesto v minulosti odpredalo tzv. dolné parkovisko Bardejovským kúpeľom, a.s., akákoľvek aktivita smerom k zriadeniu záchytného parkoviska s parkovaním zdarma, príp. za akceptovateľných tarifných podmienok, je podmienená diskusiou a dohodou s aktuálnym vlastníkom tejto parkovacej plochy, prípadne investične náročnou kúpou vhodnej parcely a zradením novej (mestom vlastnenej) parkovacej plochy.

 

Inou možnosťou ako kúpele priblížiť Bardejovčanom je zriadenie vyššie zmienenej intervalovej dopravy autobusmi MHD Bardejov s povedzme 30-minútovým pravidelným intervalom spojov počas celého dňa (tj. cca od 5.00 do 23.00), spájajúcej Bardejovské Kúpele s centrom mesta a hlavnými mestskými sídliskami. Takisto výstavba plánovanej cyklotrasy by výrazne dopomohla k ekonomickej a bezpečnej dostupnosti kúpeľov pre Bardejovčanov.

 

 

Namiesto nekoncepčného a priestorovo veľmi limitovaného plošného rozširovania parkovísk v bezprostrednom okolí bytových blokov, navyše spravidla na úkor zelených plôch či detských ihrísk, by bolo vhodné zamyslieť sa minimálne v niektorých prípadoch nad možnosťami výstavby kapacitných parkovacích domov s dostupnosťou do 500 m (max. 5 min. chôdze) pre obyvateľov sídlisk. Výhodou oproti parkovaniu v exteriéri by bolo aj to, že autá by takto boli „garážované“, čo by znamenalo zvýšenie bezpečnosti, životnosti a hodnoty majetku obyvateľov.