Podpora športu v praxi

Tento článok vyšiel v novinách AHOJ BARDEJOVÍZIE  

 

Vzhľad štadióna, na ktorom sa odohral kvalifikačný zápas Litva – Slovensko posúva z určitého pohľadu rekonštrukciu toho “nášho“ do kategórie dubajských megalomanských stavieb. Investícia v hodnote materiálu na 70 rodinných domov je z hľadiska minulosti, súčasnosti aj budúcnosti všeličím možným len nie podporou športu.

 

Čo priniesla takáto mega investícia pre tento šport v našom okrese? Zatiaľ čo v časoch, v ktorých boli naši mestskí vládcovia mladí a pekní, bol šport a nielen pre deti takmer zadarmo. Dnes si rodičia musia na jedno dieťa navštevujúce tréningy na “partizáne“ prichystať 20 eur mesačne, plus raz ročne do futbalovej kasy vhodiť ešte akési členské v podobnej výške. Futbalová sezóna jednej ratolesti tak môže rodinný rozpočet vyjsť aj na vyše 6600 korún v starej mene.

 

 

Netreba zabúdať, že toto nie sú posledné výdavky na „krúžkové zabezpečenie“ našich malých budúcností. Trhové hospodárstvo v rámci akéhokoľvek športového klubu zužuje dostupnosť športového vyžitia pre deti zo sociálne slabšieho prostredia.

 

Výsledkom je, že sa takto pôvodne dostupný šport stáva výsadou detí z lepšie situovaných rodín, ktorých motivácia, ale aj pohybové zručnosti môžu byť na inej úrovni než u detí, ktorých materiálny a počítačový svet je o niečo chudobnejší. Miliónové investície nepustia a takto vybudovaný štadión si bude v budúcnosti vyžadovať nemalé finančné prostriedky na údržbu, ktorú budú musieť opäť utiahnuť vo veľkej miere daňoví poplatníci, v istej miere rodičia, čo bude mať za následok ďalšie zníženie dostupnosti tohto športu pre deti.

 

 

Radní páni argumentujú pri investícii do futbalového štadióna podporou mladých talentov, skultúrnením prostredia a čuduj sa svete, zaznel aj za všetky vlasy a chlpy pritiahnutý argument o podpore cestovného ruchu. Kým rozumný hospodár zainvestuje, nabrúsi si ceruzku a na papieri zhodnotí popri svojich finančných možnostiach aj návratnosť investície.

 

O koľko sa pri investícii v hodnote bývania pre cca 70 rodín zvýši počet talentovaných odchovancov Bardejovského futbalu? V akom časovom horizonte je predpokladané absolútne vymiznutie vulgárnych prejavov na nových tribúnach? V akom časovom horizonte a v akej výške budú predpokladané výnosy pre mestskú (štátnu) kasu z takýmto spôsobom oživeného cestovného ruchu? S najväčšou pravdepodobnosťou takáto kalkulácia neexistuje a tak peniaze aj keď účelovo viazané, no stále z vreciek nás všetkých, namiesto podpory športu, podporujú v mnohých prípadoch spriaznený stavebný priemysel. Ak by takto plánoval, hospodáril a investoval bežný smrteľník, osobný bankrot by v jeho prípade na seba určite nenechal dlho čakať.

 

 

Treba sa vrátiť na začiatok a položiť si pár otázok. Vieme mi vôbec čo chceme podporou športu dosiahnuť, keď sa o nej píše takmer v každom predvolebnom letáku? Má byť účelom rozhadzovania miliónov pochybná vízia o podpore talentov? Nemala by spoločnosť skôr podporovať športujúcu verejnosť, ako ju za drahé peniaze usádzať do predražených plastových korýtok na tak ekonomicky, ako aj kapacitne predimenzovaných tribúnach a to najmä s ohľadom na ekonomiku mesta, regiónu?

 

Má naša samospráva vo všeobecnosti reálny záujem o talenty? Už ste niekedy čítali, aby mesto hľadalo na nejakú pozíciu talentovaného napr. odborne, či jazykovo zdatného človeka? Ťažko potom uveriť, že to v prípade tých športových talentov myslí o niečo úprimnejšie.

 

V našich zastupiteľstvách sa to dnes lekármi len tak hmýri, nemali by to byť práve oni, kto má presadzovať aktívne športovanie verejnosti pred selektívnou podporou úzkeho okruhu športových odvetví? Technologický a ekonomický pokrok, prevaha sedavých a monotónnych zamestnaní, dnes totiž robí z mladých ľudí pravidelných návštevníkov fyziatricko-rehabilitačných a rôznych iných oddelení patriacich pod rezort zdravotníctva, čerpajúcich zdroje z verejného zdravotného poistenia.

 

 

Spoločnosť musí hľadať cestu, ako dostať ľudí opäť do pohybu, a to rozšírením možnosti na šport od najmenších až po tých najzrelších. Pretrvávanie súčasného stavu totiž v budúcnosti niekoľkonásobne zvýši tlak na verejné financie z pohľadu nákladov na liečbu civilizačných chorôb, voči ktorým je najlepšou prevenciou práve pohyb a šport.

 

Samospráva by mala zabezpečiť rozvoj telesnej výchovy už od MŠ, pre žiacke kategórie vytvárať a podporovať školské, či okresné súťaže v rôznych športoch, pozitívne vplývať na zamestnávateľov, najmä pri povolaniach zaťažujúcich pohybový aparát, aby zabezpečili pre svojich zamestnancov tak poradenstvo, osvetu, ale aj priestor na krátku regeneráciu v rámci ergonomicky náročných operácii (šitie, atď.).

 

Dnešný človek potrebuje oveľa pestrejšiu ponuku aktivít, akú mu v súčasnosti ponúka samospráva. Jej dnešný predstavitelia si musia uvedomiť, že podpora pohybu, športu sa stáva príliš akútnou záležitosťou na to, aby bola len akousi povinnou jazdou v predvolebnom letáku. Ako by to napr. mohlo fungovať, si väčšina z nich pamätá (ZVAZARM). Prioritou musí byť viac príležitosti na šport pre verejnosť, nie krátkozraké megalomanské (prvoligové) ciele. Tu ide o život.

(16:24, J. Kukulský)