Ľudová veselica priamo na Radničnom námestí odštartovala

 

 

Organizátorom sa stalo mesto Bardejov, oddelenie kultúry. Tento rok sa Vivodzeňe kačura v Bardejove uskutočnilo už po desiaty krát. Program pokračoval popoludní, nechýbal ani detský kačúrik a takisto ani veselý sprievod v maskách a klopanie na mestskú bránu. 

 

 Reportáž

„Ide o regionálny zvyk, ktorý sme mali v okolí Bardejova a pripomíname si ho trošku netradične pri 777. výročí prvej písomnej zmienky o meste Bardejov. Tento rýdzo náš zvyk sa traduje už niekoľko storočí. Tento desiaty je jubilejný tím, že program začal o desiatej hodiny a skončil až o devätnástej. Pripravili sme 777 šišiek a dopekali sme ďalšie. Neodmysliteľnou súčasťou bola zabíjačka, ktorá sa začala o desiatej a skončila o dvanástej,“ uviedol pre portál ahojbardejov.sk vedúci oddelenia kultúry MsÚ v Bardejove Martin Choma.

„V stánkoch sme mali mliečne výrobky, máme perníky, mäsové výrobky. Pripravili sme to s farmou Busov. Nechýbalo ani občerstvenie. Počasie nám dnes vydržalo, ľudia prišli a vtedy to má význam robiť,“ dodal Choma.

 

 

Vo všeobecnosti sú časom samého vtipu, veselosti a zábavy. Názov týchto veselíc pochádza z nemeckého fasen, faseln a znamená veseliť sa. Fašiangový čas sa počíta obyčajne od 6. januára do Popolcovej stredy. Fašiangy v Bardejove končili v mäsopôstný utorok. Keďže vrchol fašiangových veselostí býva v posledný fašiangový deň, t.j. v utorok, preto ho v Nemecku pomenovali dňom pochabých (Narrenfest).

 

Fašiangové zvyky majú pôvod ešte v dobe pohanskej a pre svoju obľúbenosť boli vsunuté medzi kresťanské zvyky. Zachovávajú sa na celom Slovensku v určitých podobách, ale fašiangové zvyky v Bardejove sa značne odlišovali od zvykov iných miest.

 

 

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 

 

Zaujímavým, pôvodným a jedinečným spôsobom fašiangovania bola veselica“ Kačur“. Je to výlučne bardejovský zvyk, ktorý si v dávnej dobe vymyslela roľnícka vrstva obyvateľstva. Veselica sa začala výberom najšikovnejšieho a najvtipnejšieho mládenca. Potom si poriadatelia zábavy zvolili štyroch dozorcov, ktorí dozerali na poriadok a správnosť hry na Kačura. Dozorcovia boli určení z radov najstarších a najvážnejších mužov.

 

Miesto dozoru bolo v strede zábavného miesta. Na to miesto položili stôl, naň dve zapálené sviece, ktoré symbolizovali dokončenie fašiangov (posledný tanec). Nesmela chýbať fľaša vína, z ktorej si dozorcovia pomaly upíjali. Víno bolo ako honorár za funkciu dozorcu. Na stole bol prázdny tanier, do ktorého položil peniaze každý tancujúci mládenec. Tanec sa začal tak, že hudba zahrala monotónnu pieseň, ktorá znela do ukončenia prvého aktu. Na začiatku tanečnej hry vybehol kačur, ktorý mal na prsiach národnú stužku, čierny potrhaný tvrdý klobúk, okolo neho obviazané povrieslo a za ním zastrčené husacie krídlo. Niekedy mal aj masku.

 

 

 

Vyvolal do tanca najbohatšiu, najkrajšiu dievku a začal s ňou tancovať divý, poskokový kolový tanec. Po krátkom poskakovaní sa šiel k stolu opýtať dozorcov na meno nasledujúceho mládenca a dievky, ktorých ako „nový pár“ vyvolal na tanec. Tí boli povinní za ním podobne divo poskakovať. Keď už boli všetci slobodní vyvolaní, priniesli nové dve sviece a nové víno.

 

Zvolili nových dozorcov a nového kačura. Ten vyvolával do tanca najprv najmladšiu nevestu, potom mladých ženáčov a nevesty, ktorí tancovali taktiež divým spôsobom. Kačur každému vyvolával meno tri razy. Keď niektoré z dievčat nešlo do tanca dobrovoľne, kačur ju priviedol nasilu. Stávalo sa to vtedy, keď dozorcovia dali kačurovi prv vyvolať dievku morálne pochybnú, čím urazili bezúhonné dievky a s tým bol spojený nejeden vzdor a nemilé výstupy.

 

 

Aj dnes sa môžu Bardejovčania v čase fašiangov zabaviť na rôznych plesoch či zábavách. Špecifickou zábavou týchto dní je aj „Fašangová veselica v krojoch s vivodzením kačura“, kde sa hostia zabavia a zatancujú si podľa pôvodného zvyku v upravenej podobe. Čaro starého zvyku umocňujú ľudové kroje, výborne gazdovské jedlo a cimbalová hudba.