História obce Zlaté
Obec Zlaté leží v severozápadnej časti Nízkych
Beskýd, v strednej časti údolia severného prítoku Tople, v nadmorskej
výške okolo 380 m.
Existencia obce Zlaté siaha do 12.-13. storočia, čo potvrdil archeologický
výskum, pri ktorom boli objavené zvyšky románskej architektúry a črepy
keramiky. Najstaršia zachovaná písomná správa o obci je však až z roku 1355. V
listine Jágerskej kapituly sa uvádza obec Zlaté ako majetková súčasť
smilnianskeho panstva patriaca Tekulovcom. V tej istej listine sa spomína aj
dedina Konštantín, ktorú založili usadlíci so šoltýsom Konštantínom
pravdepodobne koncom 13. alebo v prvej štvrtine 14. storočia. Vzhľadom na to,
že obidve dediny ležali veľmi blízko seba, v druhej polovici 14. stor.
sídliskovo aj administratívne splynuli do jednej obce pod názvom Zlaté.
Názov dediny nepochybne vyjadruje skutočnosť, že v jej blízkosti sa nachádzali
ložiská zlata. V r. 1355 na dolovanie drahých kovov dostal od kráľa Ľudovíta I.
povolenie kastelán Makovického panstva Mikuláš. Pre nerentabilnosť sa ťažba
drahých kovov koncom 15. stor. zastavila. V písomnostiach od 14. stor. sa dedina uvádza pod
názvom Aranpathak, čo je maďarizovaný tvar slovenského názvu Zlaté. V
bardejovských písomnostiach bol zaužívaný názov Künsthel, Kensthel a pod.
O Zlaté sa viedli spory
Kráľ Žigmund v r. 1403 na základe nepravdivej
informácie od mešťanov Bardejova, dal Bardejovu východnú polovicu splynutej
dediny. Avšak Cudarovci, majitelia panstva Makovica, proti tomu protestovali a
celú dedinu získali späť do svojho vlastníctva. V r. 1414 kráľ Žigmund potvrdil
Cudarovcom dedičné vlastníctvo na panstvo Makovica aj s dedinou Zlaté. S
Cudarovcami viedli Bardejovčania o Zlaté dlhé spory.
V rokoch 1441-1445 patrila dedina Bardejovu, čo
potvrdzujú zachované daňové súpisy, podľa ktorých obyvatelia dediny odvádzali
mestu ročný cenzus. Po vymretí Cudavovcov dal kráľ Matej celé panstvo v roku
1470 šľachticovi Osvaldovi z Rozhanoviec, no hneď nasledujúci rok, daroval
Zlaté Bardejovu.
V poslednej štvrtine 16. stor. sa v Zlatom usadili nové rodiny, čím vzrástol
počet sedliackych domácností a obývaných domov. Koncom 16. stor. bolo Zlaté
veľkou dedinou takmer výlučne s poddanským obyvateľstvom.
Bardejov bol nepretržitým majiteľom obce až do začiatku 18. storočia, kedy z
dôvodu zlej hospodárskej situácie dal Zlaté do zálohy šľachticom Sirmajovcom.
Naspäť dedinu získal v roku 1775 a vo vlastníctve ju mal až do roku 1848.
Prevažovalo poľnohospodárstvo
Obyvatelia dediny sa v minulosti najviac zaoberali
poľnohospodárstvom, v čase vegetačného pokoja si vypomáhali rôznymi remeselnými
prácami, najmä košikárstvom, metliarstvom, výrobou šindľov a v nemalej miere
prácou v lesoch a furmankami.
Stála tu voľakedy na panskom majeri „palenčáreň“.
Poniže dediny bol mlyn, ktorý poháňala voda zo Zlackého potoka, a keďže nemal vždy
dostatok vody na svoju prevádzku, urobil sa kanál z Mníchovského potoka. Po
zhorení mlyna sa tu postavila píla, ktorá však časom zanikla a ostal názov
Mlynárska lúka.
Takto ostali aj názvy jednotlivých honov od nepamäti až dodnes a
pripomínajú buď udalosť, ktorá sa v týchto miestach stala, prírodný úkaz či iné
znaky. Napr. hovorí sa o „Havírskych dzírach“ v lokalite lesa Polomisko a
Magura, kde údajne boli strieborné bane.
V minulosti poľnohospodárstvo nebolo na vysokom stupni podobne
ako v celej oblastihornatého východného Slovenska. Roľníci tu najviac siali
raž, ovos, jačmeň a neskoršie pšenicu, potom zemiaky a kapustu, ktoré boli
hlavným zdrojom obživy. Z krmív pre zvieratá to bola ďatelina, ktorá sa kosila
dvakrát do roka, ďalej kŕmna repa a samozrejme seno z lúk. Každý piaty rok sa
nechávali úhory.
Dedina bola postavená z drevených domov pokrytých slamou. Táto krytina bola ako
stvorená pre vznik požiarov. V rokoch 1865, 1880 a 1911 takto vyhorelo 19
domov. Príčinou bola častá neopatrnosť občanov.
Aj obyvateľov dediny vyháňala bieda a chudoba za more. Ľudia
odchádzali do USA, Kanady, neskoršie do Argentíny. Mnohí tam ostali, mnohí sa
vrátili domov. Veľa občanov ostalo na bojiskách prvej a druhej svetovej vojny.
Pre zaujímavosť – prvej svetovej vojny sa z dediny
zúčastnilo 92 vojakov, z ktorých 15 padlo, ranených bolo 16 a v zajatí ostalo
17 vojakov.
(15,06, obeczlate.sk)