Danka Tůmová Reichnerová: Ľudia sa zľakli sochy Ježiša Krista

Tento článok vyšiel v novinách AHOJ BARDEJOVÍZIE 

Tematika ženy v jej rôznych podobách 

 

 

„V minulosti bolo obdobie, keď sa náboženské veci ničili, pálili sa ikony, nemalo to vtedy žiadnu hodnotu. Z múzea chodili pracovníci po okolitých dedinách, kde takéto historické veci kupovali. V jednej obci našli dvere do chlievika zo vzácnych ikon.“

 

Rodáčka z Bardejova vyštudovala reštaurátorstvo v Košiciach. K umeniu má blízko od detstva, nakoľko pochádza z umeleckej rodiny. Od roku 1987 reštauruje v Bardejove.

 

 

Reštaurovala významné umelecké diela z obdobia gotiky, baroka, ikonopisnej tvorby, tabuľovej maľby, plastiky i tlačovín. Diela, ktoré prešli jej reštaurátorskými rukami sa nachádzajú v expozícii Slobodné kráľovské mesto Bardejov v historickej radnici, v expozícii Ikony v Bardejove, v skanzene v Bardejovských Kúpeľoch a v Šarišskom múzeu v Bardejove.

 

Okrem reštaurovania sa venuje aj komornej maľbe. Navzájom sú späté ako dvojitá nádoba. V tvorbe dominuje predovšetkým tematika ženy v jej rôznych podobách.

 

„Postavy na obrazoch sú väčšinou vymyslené. Námety čerpám všade, stačí, že sa prejdem po námestí alebo niečo zbadám vo výklade. Niekedy si len večer ľahnem a hneď príde myšlienka. Utekám si ju poznačiť, aby som na ňu nezabudla,“ hovorí.

 

 

No nie je jej ľahostajná ani iná tematika z každodenného života. Ako techniku najčastejšie používa olejomaľbu.

 

„Väčšinou robím 3D obrazy. Je to náročnejšie, už pri vytváraní podkladu musím mať premyslené, čo chcem vytvoriť. Už vtedy potrebujem polepiť veci, odliať to a mať o obraze predstavu,“ prezrádza D. Tůmová a vysvetľuje aj postup práce.

 

„Najprv si vyrežem dosku, nasleduje príprava plátna. Musím ho vyprať, vyžehliť, potom ho na dosku nalepiť. Tak si uvarím šeps, na ktorý je špeciálny recept. Natriem jednu vrstvu, je potrebné ju vybrúsiť, potom ide ešte niekoľko ďalších vrstiev. Ešte sa medzitým urobí izolácia a až tak sa začne maľovať.“

 

Šeps pozostáva z plavenej kriedy, glejovej vody plus ďalšie ingrediencie. „Musí byť presný pomer, lebo ak sa nedodrží, potom to môže praskať.“

 

D. Tůmová sa okrem maľovania venuje aj reštaurovaniu. Diela dostáva z múzea, ktoré boli uložené v depozitoch. „Odtiaľ beriem veci a ak ich urobím, idú do expozície, na výstavy alebo naspäť do depozitov. A ako prebieha proces reštaurovania? Postupne musím robiť fotodokumentáciu. Najprv prebieha reštaurátorsky prieskum, kde zistím, v akom stave je dielo, odkiaľ pochádza a poprípade meno autora. Napríklad drevo je častokrát napadnuté červotočmi, treba ho upraviť, natrieť, upevniť polychrómiu, aby nepraskalo. 

 

 

 

Chýbajúce časti treba vytmeliť, urobiť izoláciu, vybrúsiť, previesť retuš. Keď to už je hotové, dielo sa nalakuje a prebehne záverečná úprava. Veľa krát je na dreve viac vrstiev farieb, tzv. premaľby. Vtedy sa robia sondy, kde sa zistí, koľko je premalieb na diele a až tak sa rozhodne, ktorá vrstva sa ponechá. Väčšinou je to tá prvá, najstaršia. Veľa raz v takýchto prípadoch, keď vidíte ten počiatočný stav a konečný, ani by ste nepovedali, že je to to isté dielo.“

 

 

Mesto Bardejov umelkyňa reprezentuje na mnohých medzinárodných výtvarných plenéroch, výstavách, súťažiach. Zúčastnila sa na viac ako 40 samostatných či kolektívnych výstavách v Krosne, Gorliciach, Bratislave i v iných slovenských mestách. Na súťažiach získala niekoľko ocenení. 

 

„Som rada, že žijem v takom krásnom meste a svojou prácou môžem prispieť k záchrane a zveľaďovaniu jeho historických hodnôt,“ dodala výtvarníčka.