Podiel viny máme my všetci, sme spoluzodpovední za podobu súčasnosti

 

 

Naša malá-veľká krajina sa vďaka tomu dostala na titulky svetových médií. Nie kvôli jej nespočetným krásam, či pre ekonomické výsledky, ale pre bar­barsky rozliatu krv. Bolo prirodzené, že ulice zaplnili ľudia, ktorí nevôľu a zhrozenie prejavili nahlas. Napriek prúdu konšpirácií, zabitie bezbranného človeka zasiahlo všetky cítiace a normálne uvažujúce bytosti.

 

Krv na rukách nemá len vrah alebo objednávateľ. Podiel viny máme my všetci, lebo sme spoluzodpovední za podobu súčasnosti, ktorá určuje budúcu tvár našej vlasti. Tá raz bude patriť našim deťom a generáciám po nich.

 

 

Aj keď je nemožné zistiť motiváciu každého z desaťtisíc účastníkov zhromaždení naprieč slovenskými mestami, rozhodne môžeme objasniť naše pohnútky. Prečo sme sa my, organizátori z Bardejova, pripojili k iniciatíve Postavme sa za slušné Slovensko?

 

Hlavným dôvodom bol pocit mrzutosti z toho, že naše mesto mlčalo, kým v iných aj mestečkách vyšli obyvatelia do ulíc a jasne vyjadrili nesúhlas s tým, čo sa dialo na Slovenku. Počas každoročného príchodu Mikuláša (pre iných Deda Mráza alebo Santa Clausa) námestie praská vo švíkoch, no keď sa diala krivda, nebolo tam nikoho. Cítili sme sa byť vnútorne zahanbení. Nielen kvôli sebe, ale predovšetkým zo solidarity a úcty k Jánovi a Martine.

 

 

Rovnako sme si uvedomili, že sme zlyhali ako kresťania. Zostali sme ticho. O to viac, že ani miestni občianski aktivisti a novinárska obec sa dovtedy neodhodlali k činu. Hanbili sme sa sami za seba. A tak nás vlastné zmiešané pocity priviedli k tomu, aby sme využili v poradí druhú príležitosť. S pokorou v duši a vierou v prebudenie sme narýchlo pripravili spomienkové zhromaždenie spojené so sviečkovými pochodmi a modlitbami.

 

 

Našťastie takýto impulz prijali ľudia, novinári, občianski aktivisti, veriaci aj neveriaci. V piatok 9. marca sa Radničné námestie zaplnilo stovkami Bardejovčanov, ktorí to prežívali podobne. Svojou účasťou chceli povedať „nie“ násiliu a tiež vyjadriť znepokojenie nad hrami vrcholových predstaviteľov štátu. Mnohí prirovnali atmosféru daného večera k novembrovým dňom roku 1989. Možné to je.

 

 

Príčinou pre nás nie sú fabulované správy, ale realita s pachuťou smrti. Postupným odkrývaním pozadia vraždy novinárov, ochrancu našej slobody, sa zhmotňujú podozrenia, o ktorých existencii všetci tušíme a poznáme ich z bežného života. Bez ohľadu na to, aký politický názor zastávame. Korupčné myslenie preniklo do najmenších štruktúr štátnej moci. Rozšírilo sa do takej miery, že si ho už ani neuvedomujeme, prípadne o ňom radšej z obavy mlčíme.

 

Nie je ľahké z pozície občana zmeniť najvyššie postavených zástupcov ľudu, ale rozhodne môžeme dávať pozor na miestnych zvolených spoluobčanov. Znamená to nebáť sa pýtať a dožadovať sa pravdivej odpovede. Lebo našu slobodu si nesmieme dovoliť spútať tak ako nám ohraničili rieku medzi dva vysoké múry.

 

Ako organizátori sme nikoho neodsúdili, nikomu vedome neublížili, odmietli vystúpenia politikov, dištancovali sa od prejavov násilia a vyzývali na pokojné zhromaždenie. Prečo teda súdia nás? Veď mnohí nás poznáte. Žijeme a pôsobíme tu v Bardejove. Sme aktívni vo viacerých oblastiach života mesta. Niektorí sme praktizujúci veriaci a iní členmi občianskych iniciatív. Nie je práve náš život najsprávnejšou odpoveďou na pochybnosti a ponosy o našej motivácii? Z nášho pohľadu je to prosté. Chceme, aby bol Bardejov dobrým miestom pre život, kde si každý spravodlivý človek nájde svoje zázemie a nebude sa báť za svoju prirodzenosť.

 

Dve zhromaždenia, ktoré sme sa podujali zorganizovať sú prejavom našej vnútornej potreby a túžby, aby naše mesto obchádzali prípady siahajúce hlboko do základov slobody jeho obyvateľov. Kráľovské mesto si zaslúži vyberané správanie každého jednotlivca, ktorý sa podieľa na jeho podobe. Obzvlášť tých so zverenou mocou. Tá má byť výsadou a nie nástrojom.

 

Dodnes cítime, že sme konali správne a naďalej veríme v silu úprimnej snahy o vyrovnanie sa nielen s minulosťou, ale aj prítomnosťou.

 

Slová vďaky

 

Ďakujeme všetkým rečníkom za posolstvá, ktoré predniesli na spomienkových podujatiach: Martinovi Ceľuchovi, Mariovi Hudákovi, Františkovi Maxinovi, Pavlovi Hudákovi, Samuelovi Sabolovi, Martinovi Uhriňákovi, Mariánovi Martičekovi, Zuzane Šinaľovej, Ľudmile Kolesárovej, Jozefovi Jarinovi, Mariane Varjanovej, Barbore Oršuľákovej, Mar­tinovi Juríčekovi. Hudobnými hosťami boli Timea Jazudeková, Martin Demský s dopro­vodom a From the inside.

 

Osobitne vyjadrujeme poďakovanie príslušníkom Policajného zboru SR, Mestskej polícii v Bardejove a dobrovoľníkom, ktorí dbali na bezpečnosť všetkých účastníkov.

Príslovia 14, 34: „Spravodlivosť dvíha národ, ale hriech je hanbou národov“.

(18:50, za organizačný tím Peter Hudák a kol.)