Za slušný Bardejov

Tento článok vyšiel v novinách AHOJ BARDEJOVÍZIE  

 

Aj keď sa to na prvý pohľad môže tak zdať. Ako potom vysvetliť predaj Centra voľného času, areálu kasárni, a mnoho, mnoho ďalších nelogických rozhodnutí. Čo potom rozhoduje? Osobná spriaznenosť, osobné záujmy, služby, lojálnosť, koalície a ich kombinácia. Ale hlavne, schopnosť s týmito atribútmi šikovne pracovať a ostávať vo funkcii niekoľko volebných období.

 

Tak ako Nežnú revolúciu v 89 spustila udalosť, ktorá iniciovala emócie (policajný zásah proti študentom), tak aj dnešnú mini-revolúciu Za Slušné Slovensko (výmenu Fica a Kaliňáka mnohí smutne považujú za revolúciu) spustili emócie vyvolané vraždou mladého novinára.

 

 

Je zjavná schéma efektu bomby a rozbušky. Bomba je naakumulovaná nespokojnosť ľudí so stavom vytvoreným politikmi, ktorí medzitým podľahli dojmu nedotknuteľnosti a neohrozenosti. Rozbuška je zvyčajne nečakaná vysoko emočná udalosť, keď si prebudení ľudia povedia “dosť, pohár pretiekol”. Posledná bomba nabitá korupciou a klientelizmom vybuchla bez napáchania veľkých škôd.

 

Mnohí politici si odfúkli z čela pot, zažehnané. Ideme ďalej. Avšak, pre každého senzibil­ného, korupciu a klientelizmus podporujúceho alebo tolerujúceho politika s pudom se­bazáchovy, by to mal byť dostatočný dôvod na zamyslenie a prehodnotenie postupov. Čo však môžeme robiť v období, keď žiadna rozbuška nebude dlho na obzore?

 

 

Môj známy, veľký kritik pomerov, sa mi raz sťažoval. Vieš, v tomto štáte to je hrozné. Moja manželka chodí z jedného výberového konania na druhé. Napriek tomu, že je najkvalifikovanejšia, všetko je dopredu dohodnuté. Všetko je o kontaktoch, nikdy by ju nezamestnali v štátnej správe. Tak, to by som tak nenechal!.... Tatko zavolal kamarátovi z golfového ihriska. Zuzka teraz robí na úrade vlády.

 

Smutné je, že je to skutočný príbeh. Rovnako smutné je aj to, že naozaj Zuzka bola kvalifikovaná na túto pozíciu. A pre mňa najsmutnejšie, rovnaké príbehy počúvam aj v Bardejove. Ľudia, ktorí by často oprávnene mali dostať určité zamestnanecké pozície cez výberové konania, ich dostávajú v ponižu­júcom procese prosíkania o službu, po ktorej nasleduje samozrejmá lojálnosť.

 

Rovnaké príhody by sme mohli rozprávať aj v súvislosti s prijímaním a vybavovaním Eurofondov a dotácii, kde aj starostovia vedia, že peniaze dostanú, keď projekt bude realizovať dopredu dohodnutá firma. Keďže chcú to najlepšie pre svoju dedinu alebo byť aspoň opäť zvolený, pritaktnú.

 

 

Áno, sami často živíme systém, ktorý nenávidíme. Prijatím malých alebo väčších výhod. Inými slovami, premena spoločnosti často začína predtým, ako prekročíme prah svojho domu, u nás samých a to je zároveň odpoveď, čo môžeme spraviť do obdobia, kým sa objaví rozbuška. Neplňme tu bombu. Akceptovaním a prispôsobovaním sa pomerom, ktoré kritizujeme, robíme práve to.

 

Práca a život v zahraničí mi dal veľmi veľa životných skúsenosti, určitý odstup, finančnú nezávislosť. Najviac oceňujem, že som sa nemusel nikoho žiadať o žiadnu službu a nikomu nič v tomto SMERe nedlžím. Nemyslím, že túto výsadu malo veľa ľudí, ktorí ostali. Vidím veľa ľudí, ktorých si vážim, ktorí sa však rokmi rozhodli, možno aj museli, prispôsobiť. Napriek tomu, často rozmýšľam, či som spravil dobre, že som v roku 2001 odišiel. Uvedomujem si, že ak by sme všetci zo Slovenska odišli, týmto spôsobom zmenu k lepšiemu nedosiahneme.

 

A čo znamená slušnosť v Bardejovských pomeroch? Bolo by slušné zadávať verejné zákazky formou verejných súťaží, zamestnávať formou výberových konaní, rešpektovať vôľu občanov zachovať stromovú alej v bývalých kasárňach, neumožniť postaviť spaľovňu dreva, vytvoriť rovnaké podmienky pre každého? Pre mňa najvypuklejší problém ostáva odignorovanie 5000 podpisov Bardejovčanov, ktorí svojho času žiadali zachovať stromovú alej v areáli bývalých kasárňach.

 

 

Za rovnako neslušné považujem zadávať verejné zákazky pre spriaznené firmy, často mimo Bardejova, zatiaľ čo miestni ľudia musia cestovať za prácou vonku. Áno, máme pekné mesto, ktoré viditeľne opeknelo - v niektorých častiach, inde sa mu naopak vizuálne priťažilo (povodňová ochrana Tople). Je potrebné mesto okrášliť aj o prvky, ktoré sú nemateriálneho charakteru a sú samozrejmé v iných demokraciách. Spájajú sa práve so slušnosťou po ktorej volajú ľudia aj v Bardejove.

 

“Budem dobrý primátor pre všetkých, ktorí ma volili.” Takto si pamätám jednu z viet nemenovaného zvoleného primátora v rozhovore v lokálnej TV po vyhraných voľbách veľa rokov naspäť (slovo “lokálna” nie je odvodená od slova “lokaj”). Dodnes mi utkvela táto veta v pamäti, pretože som si uvedomil, ako rozmýšľajú niektorí, aj miestni, politici. Sú dobrí k tým, ktorí ich volia a podporujú.

 

 

Ak nie ste v množine volič a blízki podporovateľ, nepočítajte s rovnakým prístupom alebo priazňou. A už vôbec neuvažujte s vyhratým výberovým konaním, ak sa aj o nejakom dozviete alebo nebodaj zúčastnite. Možno pre politika je to normálna vec. Nie je to však normálne pre ľudí, ktorí volajú po slušnosti a Slovensku bez korupčného prostredia, kde sme si všetci rovní nezávisle na tom koho volíme alebo podporujeme. Videl som zábery, kde nahnevaní ukrajinskí občania hádzali politikov do kontajnerov na odpadky - doslova. Politici idú často za hranicu akceptovateľného, a často je to aj akceptované. Kým nepríde rozbuška.