Tento článok vyšiel v novinách AHOJ BARDEJOVÍZIE
Ako von z krízy? Systémové zmeny
a reforma školstva
Ešte na začiatku roka 2018 sa Slovenská republika dovnútra aj
navonok tvárila ako moderný štát, ktorý patrí do jadra civilizovaného sveta.
Novinárska vražda však túto potemkinovskú dedinu rozmetala ako domček z kariet.
Obyvatelia sú znepokojení a majú byť prečo. Prepojenia
politických elít na mafiu, korupcia, manipulácia vyšetrovaní a rozkrádanie
spoločných zdrojov je na to dostatočným dôvodom. Otázka je, ako z tejto krízy
von?
Do úvahy pripadá aj úradnícka vláda
Aktuálne sa diskutujú spôsoby na politické riešenie.
Vymenovanie novej vlády s niektorými novými, často pochybnými tvárami, či
predčasné voľby. Do úvahy pripadá aj úradnícka vláda, ktorá sa už v minulosti
ukázala v Čechách ako celkom funkčná, aj keď bez podpory parlamentu. Tieto
zmeny však každopádne hlavné problémy našej spoločnosti nevyriešia a
nespokojnosť ľudí ostane stále oprávnená.
Systémové zmeny
Slovensko potrebuje zmeny systémové aj spoločenské.
Systémovými zmenami by mali byť určite medzi prvými zmena spôsobu menovania
policajného prezidenta, ale aj zmeny v ústavnom systéme.
Mali by sme sa začať
zaoberať novým volebným systémom (napr. kombinovaný), aby v zákonodarnom zbore
mali väčšie zastúpenie regióny. Stabilite by pomohlo aj rozdelenie parlamentu
na dve komory, a to aj pri znížení celkového počtu volených zástupcov. Napr. 80
v snemovni a 40 v senáte, ktorý by sa obmieňal po častiach.
V krajinách, kde tento systém funguje, zabezpečuje väčšiu
stabilitu pri zmenách vládnych garnitúr. Voľby do senátu by mohli byť nepriame
cez samosprávy, alebo by pomohla elektronizácia volieb, čo by ušetrilo nemalé
finančné prostriedky. Zabúdať nesmieme ani na súdnu moc.
Určite by sme sa mali venovať zmene voľby sudcov ústavného
súdu, kde sa čoskoro budú voliť až 9 noví z 13 sudcov pléna. Ústavnými sudcami
musia byť nezávislí odborníci, rozhodne nie politickí nominanti typu Mamojka,
Lašáková alebo Brňák.
Najdôležitejšie však budú zmeny spoločenské. Jediná cesta,
ako si zabezpečiť čestné a od oligarchov nezávislé politické elity je
občiansky aktivizmus a verejná kontrola volených zástupcov. Ľudia na Slovensku
sa ozývajú len výnimočne, odpúšťajú politikom veľké prešľapy. Keď sa nám niečo
nepáči, naše názory často krát ostávajú doma, maximálne
pred pohárom piva. Dôvodom je apatia, ľudia neveria, že môžu niečo zmeniť, ale
aj strach. Ale ono to tak vôbec nie je.
Netreba sa báť tých, ktorí označujú verejné prejavy
občianskej nespokojnosti za rozvracanie republiky, či dokonca ich spájajú s
konšpiráciami o svetovom sprisahaní. Tí, ktorí toto šíria, rozhodne nie sú
demokrati a nechcú zmenu k lepšiemu. Občianska kontrola a verejný tlak je
najsilnejší a legitímny demokratický mechanizmus, aký majú ľudia vo svojich
rukách. Neraz sa to ukázalo. Práve toho sa politici najviac boja.
Ak chceme toto zmeniť, nesmieme zabúdať ani na mladú
generáciu, ktorá sa musí naučiť nebáť sa hovoriť svoj názor, ale aj správne sa
orientovať v záplave informácií, ktoré dnešná doba internetu prináša. Slovenské
školstvo je založené na memorovaní. Na skúškach len odrecitujeme, čo sme sa
naučili. Neučíme mladých samostatne myslieť. Netreba nám však objavovať to, čo
už dávno funguje inde. Ako príklad nech nám poslúži školský systém v
severských európskych krajinách.
Ale aj vo Francúzsku, kde môj známy absolvoval vysokú školu.
Na skúške nikoho nezaujímalo, koľko má pred sebou kníh, či ťahákov, alebo
otvorený internet. Dostal zadanie, projekt musel vyriešiť vlastnou hlavou.
Inak by neprešiel.
Ľudia musia byť aktívni
Nesmieme zabúdať ani na verejné dianie v našom najbližšom
okolí. Ľudia musia byť aktívni aj na miestnej úrovni. Aj u nás v Bardejove sa
stretávame s postojom, že aj tak sa nič nezmení, alebo že sa ľudia dokonca
boja, aby oni alebo ich blízki neprišli o prácu, keď sa ozvú. A to je to
najhoršie, čoho sa politické elity vedia chytiť. Najlepšie sa vládne na ľudskom
strachu.
Príkladom aj Bardejov
Potom sa stáva, že sa s kamennými tvárami rozdávajú vysoké
odmeny mestským funkcionárom, na ktoré sa všetci skladáme, a rozpredáva sa
mestský majetok oligarchom. Ale aj naše elity v meste majú rešpekt, ak
občania ukážu záujem a pozerajú sa im na prsty. Môžem to potvrdiť z vlastnej
skúsenosti. Ľudia v Bardejove sa radi zapájajú do ankiet, petícií a iných
nástrojov priamej demokracie, ak sú k tomu vyzvaní. A mnohí môžu potvrdiť, že
to funguje. Spomeniem len úspešne zastavenú výstavbu medzi Dlhým radom a
Hurbanovou.
Nájdime odvahu
Ak chceme žiť v slušnej krajine, kde politici nebudú vládnuť
v prospech oligarchov, ale slúžiť ľuďom, pracujme na zmene, a začnime od seba.
Nájdime odvahu a ukážme, že toto je naša krajina a naše mesto.
(19:56, M. Pilip)