Rozhovor s miestnym novinárom

Tento článok vyšiel v novinách AHOJ BARDEJOVÍZIE 

 

Najprv ako bloger a prispievateľ do miestnych novín. Od roku 2013 pracuje ako novinár postupne pre denník Korzár, týždenníky Prešovské noviny, Bardejovský Reportér, momentálne je redaktorom regionálneho týždenníka My Bardejovské Noviny.

 

 

Zažil. Ešte ako blogerovi a aktivistovi Parku v meste sa mi telefonicky vyhrážal miestny podnikateľ spriaznený s bardejovskou radnicou, že sa mi môže niečo stať. Nepáčilo sa mu, že sa fotografie jeho stavby objavili na našej FB skupine Park v Bardejove. Skončilo to na priestupkovom konaní. Do výfuku auta mi v tom čase niekto napchal handry, trochu to strieľalo, mal som polámané stierače. Nič vážne, také malomestské zúfalstvá.

 

Vážnejšie to bolo pred dvoma rokmi pri­amo pri ropnom vrte v Smilne, kde sa Američania z ťažiarskej spoločnosti Alpine Oil and Gas, paradoxne za prítomnosti dvadsiatich slovenských miestnych policajtov snažili na dvoch džípoch preraziť živú reťaz ochranárov a aktivistov. Došlo tam aj k zraneniam. Polícia nechránila záujmy slovenských občanov, ale súkromnej firmy a iba sa prizerala. Bol som tam osobne, situácia bola naozaj vyhrotená, kritická. Mne sa tam jeden známy podnikateľ zo Smilna vyhrážal, že čo tam robím a či si uvedomu­jem, že môže zariadiť, aby sa mi niečo stalo.

 

Podobne, ako v prvom prípade, zúfalo seba­vedomí miestni podnikatelia, ktorí si myslia, že s prvým miliónom zožrali aj celý svet. Momentálne čelím policajnému vyšetrovaniu za prečin ohovárania v súvislosti s článkom publikovaným minulý rok ešte v týžden­níku Bardejovský Reportér o bardejovských eštébákoch. Dvom bývalým dôverníkom ko­munistickej štátnej bezpečnosti sa nepáčil, podali na mňa, ako na bývalého šéfredakto­ra aj na autorku článku podnet.

 

Najčerstvejšia skúsenosť je z 9. marca, keď ma ako spoluorganizátora oficiálne ohláseného zhromaždenia v Bardejove “Postavme sa za slušné Slovensko”, po­sadili za bieleho dňa dvaja dôstojníci z bardejovskej kriminálky do auta a začali ma vypočúvať ohľadom oficiálne oznámenej, povolenej a zverejnenej akcie. Aj keď to policajná hovorkyňa neskôr zdôvodnila ako bezpečnostné opatrenie v snahe zabrániť neprístojnostiam na zhromaždení, osobne mi to skôr pripomínalo zastrašovanie. Mož­no len neprofesionalitou a nezvládnutou komunikáciou. Po takýchto skúsenosti­ach môžete ako novinár, len veľmi ťažko dôverovať polícii, hlavne tej miestnej.

 

 

Ako obrovské a tragické zlyhanie politických elít, polície a spravodajskej služby. Počnúc Ficom, Kaliňákom a Gašparom, cez stra­nu Smer a končiac ich skorumpovanými chápadlami v krajoch, mestách a obciach. Viete, lobisti, oligarchovia a mafiáni sú všade. Na Slovensku, vo Švajčiarsku, Británii aj Amerike. Je ale výsostnou kompetenciou a zodpovednosťou politikov, a to na všet­kých úrovniach, ako ďaleko im dovolia zá­jsť a ako hlboko si ich pustia do kuchyne, do štátnych a politických štruktúr a hlavne akým spôsobom.

 

Žiadneho Vadalu ani Kočnera by v živote nenapadlo ísť korumpovať anglického po­slanca do snemovne lordov. Prečo? Lebo by im cvakli zuby naprázdno. Preto sa ma­fia orientuje na krajiny a politikov, kde sú zlé zákony, korupčné podmienky, chabá demokracia, paralyzovaná polícia a ne­funkčné súdnictvo a kde politici namiesto toho, aby boli neúplatní, priam dychtia po­tom, aby ich niekto uplatil.

 

 

Samozrejme, že ovplyvnia. Stovky Barde­jovčanov na protestných protikorupčných zhromaždeniach „Postavme sa za slušné Slovensko“ na Radničnom námestí 9. a 23. marca ukázali, v akej krajine a v akom meste chcú žiť. Ľudia prišli ukázať, že nebudú tolerovať žiadnu korupciu ani na Slovensku, ani v tomto meste. Žiadne ďalšie múry oko­lo rieky, žiadne ďalšie kogeneračky a biznis teplárne, v ktorých denne horia bardejovské lesy, žiadne nefunkčné benzínky pod okna­mi bytoviek, žiadne spackané kšefty s budovami a hnedými parkami, za ktoré potom musia daňoví poplatníci platiť miliónové pokuty. Že nebudú tolerovať žiadnu pasiv­itu mestských poslancov ani radnice. A už vôbec nebudú tolerovať poslancov, ktorí verejne šíria rasistické reči na bardejovskom mestskom zastupiteľstve, ako sa to stalo nedávno.

 

 

Slušné Slovensko je pre mňa krajina, kde ľudia majú prirodzenú odvahu žiť slobodne a s rešpektom k druhým. Kde politici slúžia svojim voličom a nedržia sa svojich kresiel a funkcií až do chvíle, kým im ich mafián­sky parťáci nezabijú pred očami dvoch nevinných mladých ľudí, pretože nedokázali zakryť svoje kšefty alebo kauzy a mohlo by ich to ohroziť. Jednoducho krajina, kde vlád­nu a o zákonoch rozhodujú predovšetkým morálni a spravodliví ľudia, nie psychopati s hypertrofovanými egami.

 

Možno to znie ako utopia a možno sme naozaj ešte veľmi mladý národ, ktorý si takýmito vecami musí prejsť, aby dospel, a aby si takýchto ľudí do vlády vedel vybrať. Ale verím, že slušní a morálni ľudia tu sú a že sa to dá. Verím, že tisícky obyčajných ľudí si robia svoju prácu dobre a sú medzi nimi aj poctiví politici, sudcovia, prokurátori a policajti.

 

 

Stále je priestor byť slušnejší, správať sa lepšie, viac podporovať dobro, pracovať poctivejšie a lepšie slúžiť iným ľuďom, kde­koľvek žijeme. Či v Bratislave alebo Barde­jove. V Bardejove by som s tou slušnosťou začal priamo na radnici. Budem sa opa­kovať, ale ak niekto povolí postaviť tepláreň za mestom, ktorá vykupuje zdravé a krásne drevo z okolitých lesov, len aby ho spálila za účelom súkromného zisku, ak niekto povolí postaviť obludný múr okolo Tople, ak niekto povolí stavbu benzínky priamo pod okna­mi bytoviek, alebo za bizarných okolností predá budovu Centra voľného času, ktorá slúžila deťom a to všetko urobí bez toho, aby to prediskutoval na verejnom fóre a s Bardejovčanmi, je to veľmi, veľmi neslušné k obyvateľom mesta. A to som sa vyjadril veľmi mierne.

 

 

Určite vyvíja. Písanie je remeslo, ktoré po­trebuje skúsenosti, cvik a zručnosť, ako každé iné. Samozrejme, na začiatku boli články stavané formálne inak, ako teraz po niekoľkých rokoch praxe, keď je človek už trochu viac vypísaný a keď za sebou má viac ako tisíc článkov. Obsahovo by som ale nemenil nič, čo som napísal v minulosti, ani ako aktivista, ani ako bloger a ani ako novinár.

(14:42, red)