Tento článok vyšiel v novinách AHOJ BARDEJOVÍZIE
Eva Kučová - športovkyňa, učiteľka, poslankyňa
Eva
Kučová je rodáčkou z Bardejova. Má 71 rokov, pôsobí ako poslankyňa v mestskom
zastupiteľstve, je členka Zboru pre občianske záležitosti, predsedníčka Okresnej
organizácie Únie žien Slovenska. Vyštudovala pedagogickú fakultu v Prešove,
odbor slovenský jazyk – telesná výchova.
„Narodila
som sa ako druhá zo štyroch detí. ZŠ a SVŠ som navštevovala v Bardejove. Po
maturite som bola prijatá na Vysokú školu lesnícku a drevársku do Zvolena. Od
roku 1966 som pôsobila v školských službách ako nekvalifikovaná učiteľka na
základných školách v Janovciach, v Kurime a v Koprivnici."
Venovala
sa športu, konkrétne atletike
„V roku
1967 som sa vydala a odišla som spolu s manželom učiť do Malého Lipníka. Po
troch rokoch sme sa vrátili do Bardejova a učila som na ZŠ v Hertníku, po
materskej dovolenke na II., V. a IV. ZŠ. V roku 1972 som ukončila vysokoškolské
vzdelanie na pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove. Absolvovala som aj
postgraduálne štúdium, telovýchovnú školu v Bratislave, odbor tréner atletiky,“
hovorí Eva Kučová, ktorá znalosti získala aj z mnohých kurzov z oblasti
telesnej výchovy, ktorých sa zúčastnila.
V roku
1975 začala E. Kučová učiť na IV. ZŠ. „Bolo to najkrajšie obdobie mojej pôsobnosti
v školských službách. Veľmi dobrý pedagogický kolektív, množstvo nadaných
žiakov. Práve v tejto škole boli v tom čase zriadené športové triedy so
zameraním na atletiku. Mali sme výborné výsledky na súťažiach. Nikdy nezabudnem
na roky 1980 a 1985, kedy som s dievčatami nacvičovala spartakiádu. Bola to
drina, no dostalo sa nám uznania,“ pokračuje Kučová.
Mohla
to byť škola snov
Od roku
1991 bola riaditeľkou na IV. ZŠ v Bardejove. „Zástupcami mi boli Ivan Bandurič
(terajší riaditeľ) a Božena Nicáková. Boli to veľmi plodné roky, škola získala
čestný názov ZŠ Bartolomeja Krpelca a bola pripravená na novú formu riadenia –
právnu subjektivitu. A práve tento spôsob premeny sa nepáčil vtedajšej
vrchnosti na Odbore školstva v Bardejove a
bez udania dôvodu ma odvolali z
funkcie.
Dovolím
si tvrdiť, že keby som nemusela odísť zo školy, tak s takým vedením, pedagogickým
kolektívom, ale aj s prevádzkovými pracovníkmi by bola dnes ZŠ B. Krpelca „Školou
snov“. Nebola by taká schátraná, ako je dnes, aj keď súčasný riaditeľ za tie
tri roky urobil viac, ako tí pred ním za 20 rokov.“
Deti
sú stále rovnaké, iné je prostredie
A ako by
bývalá učiteľka zhodnotila školské prostredie v minulosti a dnes? „Deti sú
stále rovnaké, len prostredie, v ktorom žijú, je iné. Keď sa už porovnávajú
deti v materských školách, tak je to na zamyslenie. Keď dievčatko povie svojej
kamarátke, že sa s ňou nebudú hrať, lebo je „socka“. Odkiaľ to dieťa vie, pozná
vôbec význam tohto slova? Zodpovední za ich správanie sú rodičia.
“Keď
sa už porovnávajú deti v materských školách, tak je to na zamyslenie.
Keď
dievčatko povie svojej kamarátke, že sa s ňou nebudú hrať, lebo je „socka“.
Odkiaľ to dieťa vie, pozná vôbec význam tohto slova?
Použitie
vyučovacích metód? Vec názoru, neboli všetky zlé, ale deti vedeli rozprávať,
diskutovať, mali záujem o mimoškolskú činnosť a dnes, žiaľ, nemajú záujem o
nič. Slepo veria všetkým a všetkému. Nečítajú knihy, niekedy ste videli v parku
na lavičkách študentov s knihami v rukách, dnes s mobilmi a tabletmi. Dáte im
nejakú otázku, ale odpovede sa nedočkáte, lebo majú veľmi chabé vyjadrovacie
schopnosti,“ pokračuje čiperná dôchodkyňa.
„Aj
učebnice sú také, že ani rodičia im nerozumejú. Mali sme jednotnú školu,
závidel nám ju celý svet. Ale revolúcia nám to zničila a zničila strašne veľa
vecí v školstve. K niečomu sa pomaly vraciame, ale dávame tomu iný názov.
Chýbajú nám učňovské školy, kompetentní na ministerstve školstva túto formu
štúdia premenovali na duálne vyučovanie. Čo sa ešte zmenilo? Vzťahy medzi
učiteľmi. Zo strachu, že prídu o miesto, sa rozmohlo ohováranie a donášanie,
učitelia pracujú v strese. Sú isté momenty, kedy je lepšie mlčať.“
Od roku
1997 pracovala na Mestskom kultúrnom stredisku, od roku 1999 na MsÚ ako
zástupkyňa prednostu MsÚ, od roku 2003 ako metodička odboru školstva na VÚC. Od
roku 2004 je na aktívnom dôchodku.
V
politike sa snaží pomáhať
Evu
Kučovú mnohí poznajú ako aktívnu poslankyňu v mestskom zastupiteľstve. Ako sa
s politikou skamarátila? „V roku 1996 som kandidovala za poslankyňu po
prvýkrát, mandát som musela odovzdať vtedy, keď som bola zamestnaná na MsÚ.
Opätovne som kandidovala v roku 2008 a som ňou doteraz, vždy som kandidovala za
ľavicovú stranu. Som veľmi rada, že ako poslankyňa, ale aj ako dobrý
lokálpatriot som mohla pomôcť občanom nášho mesta. Nikdy som o tom nehovorila
verejne, nepovažujem to za potrebné chváliť sa tým, čo považujem za samozrejmé.
Beriem to ako povinnosť – vrátiť ľuďom ich dôveru.“
Predsedníčka
Okresnej organizácie Únie žien Slovenska
Blízko má aj k práci so ženami. Už v
roku 1972 sa stala členkou vtedy Slovenského zväzu žien, terajšia Únia žien
Slovenska. „Bola som predsedníčkou jednej zo základných organizácii v našom
meste, od roku 2002 som okresnou predsedníčkou. Je to práca náročná na čas, ale
zároveň zaujímavá, ktorá vytvára priestor na rozvoj žien, pre ich plnohodnotnú
sebarealizáciu, inšpiráciu.“
(15:15, red)