Hádzanári začínali na škvare v kopačkách

 

„Bolo to na základnej škole. Mojím učiteľom telesnej výchovy bol Milan Vančišin. Najprv som hral basketbal. S trénerom Jurajom Nicákom sme postúpili až na majstrovstvá Slovenska mladších dorastencov. S hádzanou som začal pri nástupe do Strednej priemyselnej školy stavebnej. Pod košmi i medzi sedmičkami som stále hral za Partizán i školu.

 

Začiatky hádzanej boli na druhej ZDŠ-ke, na školskom dvore. Za bránami bolo ešte uložené drevo na kúrenie. Organizátorom bol Juraj Savčak a Bartolomej Vall. Hrali Emil Balaščák, Tenik, Milan Miháľ, Tono Baláž, Sosensko, Bardiovský. Príchod telocvikára Juraja Steigera nás posilnil. V sezóne 1966/67 ešte prišli Fecko, Zošák, Slančo, Műller. Hrali sme krajskú súťaž spolu s dorastencami. Bol tam aj prvý medzinárodný zápas s majstrom Nórska Oslom.“

 

 

„Prešli sme na škvarové ihrisko Partizána pred tribúnu za kotolňu. V zime tam bolo hokejové klzisko. Tam sme hrali tak rok a pol. Hrali aj štvrtáci zo SPŠ Benda, Roháč. Vall pripravoval dorastencov a mužov hrajúci tréner Steiger. Vedeli sme, že máme šancu postúpiť do 2.národnej ligy. Prišli ďalší hráči, Pavol Hummel, Vnenčák. Už sa chystal prechod na asfalt, ale časť zápasov sme odohrali na bývalom škvarovom ihrisku, kde sa vyznačili čiary. Začiatkom 70-tých rokov sme postúpili do ligy. Pomáhala nám najmä Snaha - Športvýroba, kde predsedom bol Udič. Veľkým sponzorom bol riaditeľ obuvníckeho závodu ZDA (neskôr JAS) Ján Dub. Tam boli zamestnaní takmer všetci hádzanári. V tom období prišli Vadász, Hučka, Marinčák, Urblík. Predsedom hádzanárskeho oddielu bol Ladislav Poláček a tajomníkom Dušan Lupták. Trénermi boli Dušan Slančo a Pavol Hummel. Financie mal na starosti Štefan Kuča.“

 

 

„Všetci sme boli zamestnaní. Pracovali sme od šiestej do druhej. Tréningy sme mali štyrikrát do týždňa po robote. Po zápasoch sme mali v pondelok voľno štyri hodiny na regeneráciu v Bardejovských Kúpeľoch. Mnohí si urobili maturitu. Ja som k maturite pridal aj diaľkové štúdium. Od roku 1975 do roku 1982 som študoval na Vysokom technickom učení v Brne. Promoval som s diplomom inžiniera na Fakulte riadenia a informatiky.

 

V 2. lige sme mali 150 korún v hrubom doma za výhru. Z každého príjmu bola daň 10%. Kto absolvoval dvadsať tréningov za mesiac dostal dvesto korún. Absencia bola mínus desať korún za jednu neúčasť. Na začiatku to bolo rovnako pre všetkých. Neskôr sa hodnotila výkonnosť a najlepší štyria hráči dostali o 20 korún viac. Tí čo sedeli na lavičke mali menej. Za výhru vonku bolo 250 korún. Dôležitý boli funkcionári oddielu.

 

Všetko naštartoval riaditeľ ZDA, neskôr JAS Ján Dub, bol prvým predsedom. Neskôr poveril vedením Poláčka ten zase postavil do funkcie Luptáka. V tom období kľúčovým človekom bol Demeš. Prvým trénerom bol Steiger, ktorého striedal Baláž. Prišiel Tomko z Prešova, nastúpil Šárközy, vrátil sa Baláž. Úspešné roky mal pod taktovkou Slančo a po ňom Hummel. Potom sme z ligy vypadli, všetko to bolo na asfalte.“ V roku 1983 otvorili mestskú športovú halu. To už bola nemenej zaujímavá a úspešná história hádzanej.