Andrej Gmitter: Bardejov si zaslúži extraligu vo futbale, v hokeji alebo v hádzanej

Tento článok vyšiel v novinách AHOJ BARDEJOVÍZIE 

 

 

To všetko už bolo. A keby ste sa ma priamo opýtali, či šport v našom meste stagnuje, napreduje, či nebodaj upadá, žiaľ, to posledné je pravdou.

 

Chvíľková radosť po premenenej penalte pred pár týždňami doma s Pohroním bola náplasťou na nevydarenú sezónu a fanúšikom neostávalo nič iné, len sa tešiť z toho, že sme sa zachránili v druhej lige. No je to skôr na hanbu, než na chválospevy. O tých nemôže byť ani reč.

 

Alebo hokej - aj tu by sa mali ľudia radovať, že nie sme najhorší. Lebo nie sme. V uplynulej sezóne medzi dvadsiatimi druholigovými mužstvami skončil Bardejov sedemnásty. V celoslovenskom hodnotení, zo 40tipsportligových, prvoligových a druholigových tímov, na 37. priečke.

 

Hádzaná – pri nej už ľudia zabudli, že tu niekedy hrával Prešov či Považská Bystrica a musia si vystačiť s poznaním, že v drese slovenského majstra dnes hráva odchovanec Dominik Krok.

 

A čo zrušenie atletickej dráhy na futbalovom štadióne v Bardejove? Nuž, ďakujem pekne za takú vizitku športu v našom meste.

 

 

V jedenej z ľudových piesní sa spieva: „Čia je to vina, materina, materina, že ma ona robiť neučila ...“. To hovorím len tak, na okraj, keďže kto ma dôvernejšie pozná, vie, že folklórne tradície sú mojou srdcovou záležitosťou a nedám na ne dopustiť. Vráťme sa však späť ku športu. Jedna vec je niečo robiť iba tak, aby sa nepovedalo, druhá vec je úprimná snaha naozaj pomôcť. A vtedy to treba robiť aj systematicky, koncepčne, s hlavou, dušou a hlavne srdcom.

 

A táto moja poznámka sa týka vedenia mesta, jeho najvyšších predstaviteľov. Za šport v každom meste zodpovedá primátor a v Bardejove je viditeľný úpadok.

 

 

Presne tak. Čo sa týka futbalu, nestačí len zrekonštruovať štadión, no treba urobiť maximum preto, aby naň chodili ľudia v takom počte, ako to bolo za čias trénovania Jozefa Bubenka. Vtedy akoby kompetentným dochádzalo, čo je lokálpatriotizmus, čerpali z hráčskych zdrojov z tunajšieho regiónu a výsledky sa dostavili.

 

Dnes tu máme absurditu, že namiesto napríklad Bardejovskej Novej Vsi je naším „béčkom“ Svidník, že namiesto tunajších talentov, prípadne z blízkeho okolia, sa snažíme fanúšikov prilákať do hľadiska angažovaním hráčov inej pleti.

 

Prepáčte, no ľudia sa na ulici obzreli za černochom ešte tak pred dvadsiatimi rokmi, teraz je nezaujímavý a rovnako nezaujímaví sú aj tí traja, ktorých tu niekto dotiahol. Čiže, zhrniem to asi tak, že nebudete sa pýšiť pekným námestím, keď na ňom nemáte turistov... A rovnako sa nebudete môcť hrdiť pekným štadiónom, keď na ňom bude veľa sedadiel prázdnych.

 

 

Nemýlite. V roku 2013 ho diváci na hokejovom zápase s Martinom vypískali, no on sa z toho nepoučil. O výsledku som sa už zmienil. Futbalisti hrali o záchranu v druhej lige, čo je pre tento klub hanbou. Pre klub, aj pre neho samotného, lebo je mu osud športu v našom meste ľahostajný.

 

O mojej osobe sa niekedy hovorilo, že som bol prekážkou, prečo Mesto Bardejov nepomáhalo bardejovskému hokeju. Odišiel som z neho už pred dvomi rokmi, môžem sa pozrieť každému do očí, lebo neostali dlhy, len úspechy a ako som už povedal, teraz je Bardejovna posledných priečkach v rámci Slovensku. Ja som štadión, za ktorý som bol takpovediac zodpovedný, naplnil počas môjho šéfovania divákmi, postaral som sa o hokejový ošiaľ, hrali tu zvučné mena Haščák, Miklík, tréner Tomko a ďalší.

 

A čo primátor? Za neho hovoria prázdne sedadlá a to až na dvoch štadiónoch – futbalovom aj hokejovom.

 

Na začiatku všetkého je snaha a keď ju človek má, potom sa mu ľahšie hľadá cesta k úspechu. Nič nie je nemožné, ani dostať dva bardejovské športy tam, kde by ich tisíce fanúšikov chceli mať – teda do najvyššej súťaže. Veď, keď je tam v hokeji Detva, prečo nie aj my, keď sú tam vo futbale Zlaté Moravce, prečo nie my?

 

Také je moje presvedčenie, od ktorého neupustím. Verím, že tento sen nemám len ja, ale aj mnohí športoví fanúšikovia z Bardejova i širokého okolia a raz sa nám tento sen spoločne podarí zrealizovať. To je však reálne len s podporou mesta, a preto treba mať primátora, ktorý takéto ciele podporí.