Zborov dokonca vypálili
Prvá svetová vojna bola konfliktom dovtedy nevídaných
rozmerov a proporcií, preto sa častokrát nazýva aj ako Veľká vojna.
Vypukla dňa 28. júla 1914 tým, že Rakúsko-Uhorsko vypovedalo vojnu Srbsku za
jeho účasť na atentáte na následníka trónu Františka Ferdinanda d'Este
a jeho manželku.
V tomto čase existovali medzi Veľmocami vojenské
aliancie, a preto sa do tohto spočiatku malého sporu zapojili takmer
všetky štáty Európy a bolo do bojových operácií nasadených asi 70 miliónov
mužov.
Mnohí vo vojne videli príležitosť na územnú expanziu na úkor iných,
získanie vzácnych surovín, kolónií či iných výhod. Počas štyroch a pol
roka trvania vojny sa však dosiahlo len jedno – skaza apokalyptických rozmerov:
vyše 9 mil. padlých vojakov, 7 mil. civilistov, 20 mil. zranených
a zmrzačených a takmer 8 mil. nezvestných.
K tomu treba prirátať
zdevastovanú Európu, obrovské materiálne a ekonomické straty, rozpad
stáročných impérií (Rakúsko-Uhorsko, Osmanská ríša) či Boľševickú revolúciu
v Rusku.
Vojna poznačila Zborov
Vojna výrazne zasiahla aj obec Zborov. Počiatočné úspechy
Rakúsko-uhorskej armády vystriedala ofenzíva Rusov, ktorí prenikli na územie
Uhorska počas zimnej ofenzívy 1914-1915. Koncom novembra 1914 boli už
v Zborove.
Ustupujúce rakúsko-uhorské jednotky v snahe zastaviť Rusov
vyhodili do vzduchu všetky tri zborovské mosty. Pobyt Rusov v Zborove však
netrval dlho, lebo už 9. decembra obsadili obec rakúsko-uhorské jednotky. Rusi
sa opevnili v Beskydoch.
Opätovný útok Rusov prišiel na jar 1915. Front sa
dostal k Zborovu 25. marca. Tesne predtým nariadilo rakúsko-uhorské
velenie evakuáciu obyvateľov.
Pri ústupe založili Rakúšania požiar, pri ktorom
zhorelo asi 340 domov. Priamo v obci prebiehali ťažké boje počas ktorých
Rakúsko-uhorské jednotky použili aj ťažké delostrelectvo, s ktorého
pomocou sa im podarilo v polovici apríla 1915 vytlačiť Rusov zo Zborova.
Najdramatickejšia a najkrvavejšia bitka sa v Zborove odohrala od 1.
do 3. mája 1915. Rakúsko-Uhorsko nasadilo do boja až 9 peších plukov a
delostrelectvo, čím ruský 24. zbor prečíslilo.
Ten napokon 3. mája 1915 ustúpil
do Haliče, čím sa Zborov dostáva mimo priebeh bojov.
Boje mali pre Zborov katastrofálne následky. Mnoho domov
bolo úplne zničených, ťažko poškodený bol Vyšný koniec s Kostolom sv.
Margity, farou a novou školou, v ktorej zhorel celý archív so
vzácnymi dokumentmi.
Poškodené bolo aj centrum obce s Kostolom sv. Žófie
a priľahlou Rákociovskou kúriou, Kaštieľ Šerédiovcov a aj Ulica
s Kaštieľom Sirmajovcov a Kresťanským potravinovým družstvom. Zo
židovskej synagógy ostala stáť len jedna stena, za obeť bojov padlo celé
Podhradie, ktoré bolo zrovnané so zemou, značne poškodený bol aj Hrad.
Obnova
obce prebiehala veľmi zdĺhavo – jazvy po vojne sú v Zborove viditeľné aj
po sto rokoch.
(20:01, J. Šurkala)