Čo s dopravou v Bardejove?

 

 

Narastajúce dopravné problémy znamenajú znižovanie kvality života a brzdu pre ekonomický rast. Na ich prekonanie neexistuje jednoduché riešenie – potrebná je komplexná zmena prístupu k dopravnému a priestorovému plánovaniu zo strany mestskej samosprávy. A využívanie všetkých dostupných riešení – overených časom v iných mestách v rôznych kútoch sveta.

 

Časť problémov spojených s parkovaním a zápchami na cestách počas dopravných špičiek je možné vyriešiť obmedzením využívania osobných motorových vozidiel pri prepravách na krátke vnútromestské vzdialenosti. Aby sa tak stalo, musia byť ľuďom najskôr ponúknuté iné atraktívne spôsoby dopravy.

 

 

Jedným z nich je efektívna a spoľahlivá MHD, ktorá by aspoň najvyťaženejšie trasy dokázala pokryť v pravidelnom (intervalovom) režime – s odchodmi minimálne každých 30 minút. Hrubý náčrt, ako by takáto MHD teoreticky mohla vyzerať, bol prezentovaný v roku 2015 v rámci podujatia Bardejovské zásahy. Platí, že nových cestujúcich môže verejná doprava získať iba atraktívnym a jednoduchým cestovným poriadkom + dobrým marketingom a cenovou politikou.

 

Ďalšou potrebnou aktivitou zo strany mesta je podpora cyklodopravy. Budovanie cyklotrás je už dávno „otrepaná“ téma, škoda len, že u nás sa za posledné desaťročia nespravilo v tomto smere prakticky nič. Dokonca aj taká nevyhnutná maličkosť, ako stojany na zamykanie bicyklov, je v Bardejove problém. Buď chýbajú úplne, alebo sú nepoužiteľné (Dlhý rad), alebo sú „predpotopnej“ konštrukcie a je ich málo (námestie). Dnes máme pritom mimoriadne priaznivú dobu na čerpanie európskych dotácií na projekty podporujúce ekologickú dopravu.

 

V mnohých prípadoch dochádza k nadužívaniu motorových vozidiel aj tam, kde by za normálnych okolností stačil omnoho zdravší peší pohyb. Na to, aby tzv. „pešia doprava“ získala na popularite, je potrebné spraviť ju príjemnou, plynulou a bezpečnou. Za pozornosť stojí bezpečnosť a preferencia chodcov na prechodoch, či výsadba alejí stromov, aby sa to počas letných úpalov dalo na chodníkoch vôbec prežiť.

 

Treba tiež pamätať na to, že významnou príčinou nárastu automobilizmu v meste je podpora výstavby nákupných centier zo strany vedenia mesta. Tento živelný a krátkozraký prístup spôsobu je úpadok menších obchodných prevádzok v pešej dostupnosti z miest bývania, vďaka čomu núti ľudí k masívnemu využívaniu áut pri nakupovaní, a v neposlednom rade spôsobu je odliv ziskov z predaja tovarov von z mesta (a zo Slovenska). Zamedziť tomu môže kvalitný územný plán a jeho rešpektovanie.

 

 

Prirodzene, dopravné problémy nie sú generované iba obyvateľmi mesta. Veľký nápor na cesty a parkoviská produkujú obyvatelia okolitých obcí, dochádzajúci do mesta za prácou, do škôl, úradov, obchodov, k lekárom a pod. Tým je potrebné z pozície úradu Prešovského kraja zabezpečiť atraktívnu prímestskú autobusovú dopravu, ideálne formou tzv. integrovaného dopravného systému, ako je to bežné napríklad v Českej republike.

 

Výsledky zavádzania integrovaných dopravných systémov bývajú veľmi pozitívne – mnoho obyvateľov postupne prechádza z áut do prostriedkov verejnej dopravy. Napriek tomu, že mesto v tomto prípade nemá rozhodovaciu právomoc, môže zohrať na pôde kraja dôležitú iniciačnú rolu.

 

Výrazne by sa mesto malo zasadiť za revitalizáciu stanice a jej okolia. Nielen preto, že je to kultúrna vizitka a vstupná brána do mesta (ktoré by rado ťažilo z cestovného ruchu), ale najmä z dôvodu, že otrasný vzhľad, pach a „tradičná klientela“ bardejovskej stanice motivuje ľudí k využívaniu verejnej dopravy asi ako jazda v preplnenom polorozpadnutom autobuse.

 

Samozrejme, pri akejkoľvek podpore alternatívnych spôsobov dopravy tu osobné automobily stále budú, a ešte dlhý čas bude jednou z hlavných tém slovenských miest parkovanie. Prístup k riešeniu parkovania v Bardejove by zhruba mohol vyzerať takto:

 

 

Riešením sú tzv. rýchloobrátkové parkovacie miesta (maximálna doba parkovania napr. 1 hodinu, s možnosťou rozlíšenia tohto času počas víkendov a pracovných dní, počas jednotlivých častí dňa a pod.), a to v kombinácii s bezplatnými záchytnými parkovacími plochami v okruhu 5-minútovej pešej dostupnosti historického centra. Získalo by sa tým:

 

1.) Odstránenie jalového zaberania parkovacích miest (pol dňa/celý deň), z ktorého centrum mesta nemá ekonomický úžitok. Ide spravidla o zamestnancov prevádzok, ktorí môžu už dnes využívať niektoré z priľahlých parkovísk s 5-minútovou pešou dostupnosťou centra (Krátky rad, športová hala, Gymnázium L. S.).

 

2.) Využívanie takto uvoľnených parkovacích miest násobne vyšším počtom užívateľov (keďže namiesto 1 auta zaberajúceho miesto povedzme 6 hodín, sa na tomto mieste môže vystriedať napr. 6 áut parkujúcich 1 hodinu).

 

3.) Takéto znásobenie počtu užívateľov parkovacích miest by znamenalo výrazné zvýšenie počtu návštevníkov/zákazníkov v centre mesta, a teda oživenie ekonomického a spoločenského života v centre mesta.

 

 

Keďže mesto bohužiaľ predalo v minulosti tzv. dolné parkovisko akciovej spoločnosti Bardejovské kúpele, akákoľvek aktivita mesta smerom k zriadeniu záchytného parkoviska s parkovaním zdarma (príp. za nižší poplatok) je podmienená dohodou s aktuálnym vlastníkom plochy, prípadne kúpou vhodnej parcely a zradením novej (mestom vlastnenej) parkovacej plochy.

 

Inou možnosťou, ako kúpele priblížiť Bardejovčanom, je zabezpečenie už spomínanej pravidelnej taktovej dopravy autobusmi MHD, s max. 30-minútovým intervalom spojov počas celého dňa (cca od 5.00 do 23.00), spájajúcej Bardejovské Kúpele s centrom mesta a hlavnými mestskými sídliskami. Pri nasadení minibusov s ekologickým pohonom by bolo možné linku predĺžiť až k hornému kúpalisku, čo by si v letných mesiacoch určite získalo popularitu.

 

 

Takisto výstavba roky plánovanej cyklotrasy z mesta by výrazne pomohla lacnej a bezpečnej dostupnosti kúpeľov pre Bardejovčanov. Namiesto živelného a plošne obmedzeného rozširovania parkovísk v okolí bytových blokov, často na úkor ihrísk a zelených plôch, by bolo vhodné zamyslieť sa minimálne v niektorých prípadoch nad možnosťami výstavby kapacitných parkovacích domov s dostupnosťou do 500 m (max. 5 min. chôdze) z miesta bývania. Výhodou oproti parkovaniu „pod holým nebom“ je okrem ušetreného priestoru aj garážovanie áut, a teda zvýšenie bezpečnosti, životnosti a hodnoty majetku obyvateľov.

 

Omnoho lacnejším riešením, ako získať dostatok parkovacích miest bez likvidovania ihrísk a zelene, je zjednosmernenie vybraných ciest vnútri sídlisk – podobne, ako to poznáme z ulíc v historickom centre mesta. Uvoľnený jazdný pruh sa zmení na parkovisko, pričom vhodnou konšteláciou jednosmerných úsekov ciest možno zabezpečiť plynulosť premávky i relatívne pohodlnú dopravnú dostupnosť.