MenuPrešovský kraj pripravuje ďalšie aktivity pre rozvoj pútnického tu ...
Pútnický turizmus chce posilniť s odkazom na mariánsku tradíciu.
V knižnici prezentácia knihy Miroslava Eliáša
1144x
09. Október 2018 Pod zástavou Marsa
Autorom je Miroslav Eliáš
Okresná knižnica Dávida
Gutgesela v Bardejove v piatok 28.9.2018 pripravila prezentáciu knihy
Miroslava Eliáša Pod zástavou Marsa.
Podujatie sa uskutočnilo doobeda pre študentov stredných škôl
a v podvečer pre širokú verejnosť.
Autor vo svojej knihe približuje život
a dobu veľkého bojovníka Šimona Forgáča z Gýmeša, starého harcovníka
od Šurian po Hertník v našom okrese. Je to bohatá historická faktografia
zo 16. storočia spestrená beletristickými prvkami. Táto kniha vyšla pri príležitosti
490. výročia narodenia Šimona Forgáča.
Kto bol vlastne Šimon I. Forgáč?
Narodil sa v auguste roku 1526. Otec Žigmund Forgáč
bol komorníkom kráľa Ľudovíta II. Jagolenského, matka Katarína Zólyomiová de
Albisi. Mal brata Františka (1530-1577), Imricha a ďalších štyroch súrodencov.
Za manželku mal Uršulu, rod. Pemflingerovú, s ktorou mal desať detí.
Od
mladosti slúžil v armáde. Bol účastníkom bitiek s Turkami a so
sedmohradskými kniežatami, pričom preukázal veliteľské nadanie a odvahu. Vypracoval
sa medzi najvyšších vojenských hodnostárov krajiny. Za vojenské zásluhy dostal
donácie na majetky v rôznych častiach krajiny.
V Hertníku postavil Kaštieľ
V roku 1553 mu
pripadlo aj panstvo Hertník. S povolením cisára Ferdinanda postavil
v Hertníku štvorvežatý kaštieľ s opevnením a vstupnou bránou. Stavba
bola dokončená v roku 1563
a stala sa miestom detských rokov jeho detí.
Do
Hertníckeho panstva patrili obce Hertník, Osikov, Lukov, Livov, Kríže, Šiba a
Hervartov. Forgáčovci využívali bohatstvo okolitých lesov na ťažbu stavebného
dreva, zakladali vodné píly, papierne, organizovali výrobu šindľov a pálili
drevené uhlie.
V neskoršom období začali aj s výrobou skla. Poslednou
bojovou akciou Šimona Forgáča bola bitka s Turkami pri Mezökeresztesi
v roku 1596, kde velil časti vojska. Rokom 1598 sa uzatvára životný príbeh
muža – bojovníka. To sa už Šimon Forgáč z Hertníka nepohol. Staré a
zoslabnuté telo však v sebe skrývalo stále sviežeho ducha.
V hrobke dreveného kostola
V posledných mesiacoch života sa o Šimona staral jeho najmladší syn Michal.
Šimon zomrel na vtedajšiu dobu vo vysokom veku 72 rokov dňa 20. septembra 1598
vo svojom hertníckom kaštieli. Forgáča pochovali v hrobke tamojšieho
dreveného kostola. Tu mu dali synovia vyhotoviť peknú renesančnú náhrobnú tumbu
z červeného mramoru.
V neskorších storočiach bola rozobraná a jej
poškodená vrchná platňa bola osadená do steny kostola, ktorý dal ešte
v roku 1607 postaviť Šimonov syn Žigmund.
Šimon I. Forgáč je tu zobrazený
ako reliéfna postava rytiera v životnej veľkosti „ s odťatým nosom“ v brnení.
Práve v týchto dňoch si pripomíname 420. výročie jeho úmrtia.
A kto je autor tejto knihy? RNDr. Miroslav
Eliáš je rodák zo Šurian, kde aj žije. Je absolventom Katedry ekomuzeológie Fakulty
prírodnych vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, detašované
pracovisko v Banskej Štiavnici. Je zakladateľom Mestského múzea Šurany a
realizátorom stálej expozície Múzea rodu Forgáč v kaštieli Jelenec pri
Nitre. Aktívne sa zapája do kultúrno-spoločenského života mesta Šurany.
Do
nášho knižničného fondu nám venoval zopár svojich publikácií.
Pre milovníkov dávnej histórie a trochu aj
našich regionálnych dejín to bolo príjemné stretnutie s obohatením o nové
vedomosti. Aj táto publikácia bude k dispozícii našim čitateľom.
(10:12, Ľudmila
Matuševská, OK D. Gutgesela, foto: Ľ. Roman)
Diskusia
Pridať komentár
Súvisiace články
