Život sa deje na sídliskách, nie len v centre

Tento článok vyšiel v novinách AHOJ BARDEJOVÍZIE  

 

 

Všetci, čo tu žijeme, máme tomuto mestu čo vracať. Nikdy som sa nezaoberal politikou. Človek sa ale mení. Aj ja som bol bežný mladý, dynamický človek a zodpovednosť vo mne začala rásť najmä po narodení mo­jich detí.

 

Vtedy som sa začal zaujímať aj o veci verejné. Začal som mať totiž pocit, že Barde­jov stráca dych. Náš krásny historický fo­togenický Bardejov akosi nedobieha iné východoslovenské mestá, Európsku úniu, miestami akoby zabudol, že je 21. storočie.

 

Našťastie len miestami. Veľa vecí sa tu za posledné roky urobilo a kto by tvrdil opak, bol by len populistickým kritikom. Nahna­lo sa tu veľa investícií, no dnes, keď sa ľudí v Bardejove opýtate, čo im chýba, najčaste­jšou odpoveďou je: „život“. Takisto to vnímam aj ja.

 

Futbalu dávam svoje peniaze, nielen reči

 

Pamätám si na futbal, v ktorom sme kedysi hviezdili a pred necelými tromi rokmi som prevzal náš futbalový klub, aby som ho rozbehol. Náš najobľúbenejší šport, ktorému sa môžu venovať deti aj dospelí a môžeme v ňom veľa dosiahnuť. Za tie necelé tri roky som zo svojich vlastných peňazí do toho dal viac ako 300 000 eur a to viem kedykoľvek preukázať. Nemám totiž rád neplodné reči nielen na tribúne, ale celkovo v živote.

 

Ak sa mi niečo nepáči, snažím sa to urobiť sám lepšie. Naši hráči niekedy vyhrávajú, niekedy sa zas musia zmieriť s prehrou. Po vojne vie byť každý generál. Ja však s nimi prežívam všetko. Tak prehry, ako aj výhry. A viem, že to bude len a len lepšie.

 

Deti a mládež, keď majú plnohodnotne za­bezpečený voľný čas, sa nevenujú hlúpos­tiam a môžu z nich aj vďaka tomu vyrásť slušní a perspektívni ľudia. Nechcel som, aby sa o Bardejove písalo na titulkách novín v súvislosti s drogami. A viem, že máme na to, aby sme opäť hrali ligu. Aj preto som začal rokovať so zahraničným investorom, ktorý má záujem o vstup do nášho klubu, čo by mu prinieslo opäť obrovské možnosti. Na to, aby sme boli úspešní, potrebujeme spo­luprácu. Nie ukazovať prstom, ale robiť niečo pre pozitívny výsledok.

 

Takto som sa postavil aj k mestu. Chcem Bardejov živší. Omnoho živší ako je dnes. Zastaviť to masívne odchádzanie ľudí z mes­ta, pretože nemajú byty za normálne ceny, nemajú pracovné uplatnenie, rezignujú na to, že nie sú vypočuté ich potreby a názory.

 

 

Aj prostredie, v ktorom musia fungovať tu­najší podnikatelia poznám veľmi dobre. Je neflexibilné, nekomunikatívne, neoriento­vané na klienta a plné pochybností o tých istých firmách, ktoré si tu dookola už nie­koľko rokov delia zákazky.

 

Kandidovať na primátora Bardejova som sa rozhodol práve preto, že chcem zmeniť jeho prístup k potrebám nových generácií. Aby nemuseli chodiť za prácou do Prešova, za zábavou do Košíc, do kina v lepšom prípade do Bardejovských Kúpeľov, do aquaparku do Svidníka, alebo rovno do Poľska.

 

Bardejovu som predstavil môj plán pre živšie mesto. Je to plán, z ktorého vieme veľa vecí zrealizovať v horizonte štyroch rokov, nie- ktoré ciele sú dlhodobejšie. Dôležité je pod­poriť zmenu a začať hneď. Hneď deň po voľbách. Aby naše mesto nestrácalo dych, ľudí a svoje možnosti.

 

 

Stretol som sa aj s kritikou neprajníkov. Ber­iem. Každý má právo na pochybnosti. Rád by som tieto pochybnosti vymenil za dôveru a hádky za spoluprácu. Nie som nikoho biely kôň, nehodlám kšeftovať s hlasmi alebo sa vzdávať v prospech niekoho pred voľbami. Toto nie som ja. Kopem za Bardejov až do konca a verím, že veľa Bardejovčanov už chce zmenu, ktorá prinesie život do nášho mesta, rovnako ako ja.

 

Ak mi však obyvatelia nášho mesta dajú do­statočnú dôveru vo voľbách, ako primátor ponúknem ruku na spoluprácu všetkým dobrým nápadom, bez ohľadu na politické farby. Chcem, aby Bardejov bol mestom spo­lupráce, nie reality šou jedného muža.