Karpatská lož
Svet pozná pojem Osvienčimskej lži. Je to princíp, podľa ktorého je všeobecne spochybňovanie holokaustu trestným činom. Slovenská legislatíva navyše pozná aj pojem Jáchymovskej lži. To znamená, že popieranie zločinov, ktoré páchal komunizmus je taktiež trestným činom.
Hlavne po roku 1945 sa systematicky a s dovtedy nevídanou silou začalo s odnárodňovaním rusínskeho obyvateľstva nielen v bývalom Československu, ale aj v Sovietskej Ukrajine a v Poľsku. U nás sa tak navyše dialo proti občanom, ktorí boli spolu s Čechmi a Slovákmi zakladateľmi spoločného štátu. Ale nebudeme tu teraz počítať všetky krivdy, ktoré sa nám stali.
Horšie je to, že v takýchto totalitárnych praktikách pokračujú niektoré médiá, organizácie alebo vedci dodnes. Rusínov alebo Lemkov vyhlasujú za Ukrajincov, našu kultúru za ukrajinskú, alebo používajú názov akéhosi neexistujúceho mutanta Rusín-Ukrajinec, Lemko-Ukrajinec, prípadne termín rusínsko-ukrajinská kultúra.
A niekedy z úst falzifikátorov histórie počuť aj to, že rusínske obrodenie po roku 1989 je vlastne deukrajinizáciou ich obyvateľstva a je to čisto politická vec. A ako vidíme, takéto lži sa nepublikujú len u nás, ale aj na Ukrajine a v Poľsku. Možno prichádza čas na to, aby sme všetky takéto tendencie, ktoré siahajú na naše práva, identitu a históriu, jasne pomenovali. Neviem to označiť inak, ako „Karpatská lož“. A aj keď dnes nám chýba legislatívny rámec, je potrebné pracovať na tom, aby za šírenie Karpatskej lži niesli títo ľudia konečne zodpovednosť.
Peter Medviď, Prešov