Juraj Bochňa: Je čas pohnúť sa ďalej

 

 

Do povedomia sa dostal tiež vďaka viacerým jeho výrokom v mestskom zastupiteľstve, kde počas štyroch rokov viackrát vystúpil s návrhmi riešení problémov mesta. Sám však v programe Petra Marcina, kde bol pred časom hosťom povedal, že naňho oslovenie“ politik“ pôsobí skôr ako nadávka a v cieľoch kandidáta je jedným z bodov odpolitizovanie samosprávy.

 

 

Keď som v roku 2014 vstúpil do komunálnej samosprávy, nemal som presnú predstavu ako funguje naše mesto, poznal som však problémy bežných ľudí, ktorí mi vo voľbách dali aj svoj hlas. Hneď od začiatku som sa teda začal venovať tomu, čo potrebovali vyriešiť obyvatelia štvrtého obvodu. Problémov bolo veľa a postupne sa k nim začali ozývať aj obyvatelia iných obvodov, ktorí potrebovali s niečím pomôcť, alebo poradiť, ako postupovať pri riešení ich problémov.

 

Viacero vecí som sa musel naučiť, keďže ma napríklad hneď na začiatku „hodili“ do Komisie podnikateľských aktivít a cestovného ruchu, čo rozhodne nebol môj obor. Po mesiaci sme sa však rozbehli a komisia nakoniec priniesla viacero inovatívnych a zmysluplných návrhov. Realizácie sa však dočkalo len máločo, pretože sa nedostali cez mestskú radu. Počas týchto štyroch rokov som sa veľa vecí naučil a dostal som príležitosť spoznať fungovanie nášho mesta.

 

 

Nikdy som sa netajil tým, že som mal s pánom Hanuščakom veľmi korektné vzťahy. V minulosti som mestu viackrát pomohol v oblasti kultúry, najmä v období, keď bolo v Bardejove skutočne mŕtvo. Práve v tej dobe vznikli Valali v mesce, či Vianočný jarmok remesiel, ktoré HOS začalo organizovať v meste aj napriek tomu, že gro našej práce bolo v obciach okresu, nie v meste. A myslím, že toto obdobie naštartovalo v Bardejove veľa nových vecí. To bolo ešte v čase, keď som nebol poslancom.

 

Keď som sa ním stal, na dennom poriadku to boli najmä jednoduché problémy obyvateľov. Najčastejšie súviseli s parkovaním a vyvážaním odpadu. Ľudia vnímajú mestskú políciu v Bardejove ako vyberačov pokút za parkovanie a to nie je dobre. Hneď na začiatku funkčného obdobia sa mi tiež začal ozývať jeden pán, ktorý sa po večeroch prechádzal po meste a dával mi vedieť, ktoré svetlá v meste nesvietia. Ja som to potom tlmočil opravárom. Po prvých dvoch mesiacoch sme si už s elektrikármi potykali a dnes sme dobrí kamaráti. Ale bolo to aj množstvo problémov pri vzťahoch obyvateľov s podnikateľmi, ktorí napríklad nedodržiavali nočný kľud.

 

Medziľudské vzťahy sú veľmi častý problém a riešiť ho je veľmi nevďačná úloha. Každý má vtedy svoju pravdu a je ťažké dopátrať sa podstaty. Veľmi často sa tiež opakovala situácia, že mestský úrad vôbec neodpovedal na sťažnosti ľudí a vtedy sa veľmi ťažko obnovuje ich dôvera. Množstvo ľudí tiež potrebovalo poradiť, kde sa čo vybavuje. Aj preto je jedným z bodov môjho programu Centrum prvého kontaktu, ktoré podstatne skráti čas potrebný na vybavenie vecí. Uplynulé štyri roky však priniesli aj viacero náročnejších otázok, ku ktorým sa bolo treba postaviť a práve tu sa začali ochladzovať vzťahy so súčasným pánom primátorom. S riešením niektorých problémov mesta som jednoducho nemohol súhlasiť a som presvedčený, že sa mnohým nedorozumeniam dalo predísť. Pánu primátorovi však nič nevyčítam. Skôr si myslím, že je to práca ľudí, ktorí ho za posledné roky obklopili.

 

 

Určite áno. V živote som síce nevidel toľko peňazí pohromade, ale úver by som dostala som si istý, že by dnes mala kultúra v meste dôstojný základ. Musíme si uvedomiť, že toto bolo skutočne posledné miesto patriace mestu, ktoré spĺňalo kritériá na takýto účel.

 

Dostupnosť, parkoviská, veľkosť a technické zázemie tej budovy ju na to predurčoval. Dodnes som presvedčený, že zrušenie Centra voľného času a následný predaj jeho budovy za neštandardných podmienok bol voči bardejovčanom zločin. Tú budovu postavili vlastnými rukami naši otcovia. Dobrovoľne a s nadšením pretože to robili pre svoje deti.

Ďalšou náročnou témou boli aj pokusy investora o výstavbu polyfunkčnej budovy bez štúdie následného dopravného zaťaženia. Tento pozemok za bytovkami na Dlhom rade patril pôvodne mestu a bolo tu detské ihrisko. Nepochopiteľná výmena sa udiala rýchlo a z pôvodného zámeru verejného parkoviska sa odrazu mala stať polyfunkčná budova, ktorá by ešte viac zaťažila dopravu a ubrala miesto.

 

Predaj verejnej zelene do súkromných rúk je ďalšia vec, ktorú nedokážem pochopiť, pretože predávať verejný priestor jednoducho nemáme právo. Benzínka k obchvatu ne-pochybne patrí, ale na opačnej strane cesty. Myslím si, že sa to dalo vyriešiť hneď na začiatku, keby bola vôľa. Oveľa viac ma však znepokojili sprievodné javy, ktoré sa počas tejto kauzy ukázali. Tlačovky a burcovanie ľudí podľa mňa vôbec neprispeli k vyriešeniu problému, skôr naopak. Na prenájom výlepných plôch som upozorňoval hneď od začiatku. Možno si to neuvedomujeme, ale výlepné plochy mesta sú postavené na miestach, ktoré sa nedajú nahradiť. Všetky prostriedky na komunikáciu s obyvateľmi majú patriť mestu a musíme ich v maximálnej miere využívať. Na takom niečom by nemali profitovať súkromné osoby.

 

Do toho všetkého prišlo nie príliš šťastné riešenie protipovodňovej ochrany, ktoré celkom zmenilo obraz okolia Tople. Ukázalo sa, že viacero možných riešení sa nikdy nedostalo na prejednanie s verejnosťou a naopak, mnoho dobrých nápadov neriešila mestská rada. Podobné problémy majú všetky mestské časti a myslím si, že ľudia začali chápať tento spôsob spravovania „o nás bez nás“ veľmi citlivo a vnímať, že o nich rozhoduje úzka – prepojená skupina ľudí. Ak sa však niekde stane chyba je dôležité uznať si ju, napraviť, vyvodiť prípadné dôsledky a ísť s čistým štítom ďalej. Inak bude traumatizovať verejnosť aj naďalej a mokvať, čo nikdy neurobí dobrú službu. Je čas pohnúť sa ďalej, nadviazať na tie pozitívne výsledky z uplynulých rokov a rozvíjať mesto spoločne.

 

 

Obdobie pred voľbami 2017 bolo pre mňa obrovskou skúsenosťou, ktorú by som však nikomu neprial. Bol to obrovský zásah do súkromia, pretože som bol úzko spätý s vyšetrovaním. Človek si však zvykne aj na odpočúvaný telefón, aj na nahrávky svojho súkromia, aj na policajnú ochranu. Vďaka priamemu kontaktu s ľuďmi, ktorí manipulovali voľby som však pochopil veľa vecí, ako to fungovalo v minulosti a začal si spájať súvislosti. Dozvedel som sa mená aj praktiky, ktoré používali a práve vďaka tomu som dnes podstatne odolnejší voči útokom, aj ponukám a na niektorých ľudí sa pozerám inak. Práca polície bola maximálne profesionálna. Myslím si však, že organizátori takýchto „kampaní“ sú neuveriteľne vynaliezaví a majú dostatočné prostriedky na to, aby „pomohli“ tomu svojmu kandidátovi.

 

 

Pri chode akejkoľvek samosprávy je najdôležitejším článkom organizačná štruktúra a vplyvy, ktoré na ňu pôsobia. Počas uplynulých štyroch rokov som pri vybavovaní bežných problémov ľudí mal dostatok príležitostí pocítiť na vlastnej koži situácie, keď samotné vplyvy boli silnejšie, ako štruktúra daná zákonmi.

 

Začal som chápať, aké sú vzťahy a väzby medzi ľuďmi, ktorí stoja pri riadení Bardejova oficiálne a ktorí sa o to snažia prostredníctvom svojich kontaktov. Myslím si, že súčasný pán primátor urobil veľmi veľa pri vonkajšom zveľadení mesta. V Bardejove je však cítiť napätie, ktoré sa v posledných rokoch vystupňovalo do nezdravých rozmerov a ktoré je zapríčinené práve týmito väzbami. Na ich pretrhnutie je potrebná veľká odvaha a aj, vôľa, ktorá tu, obávam sa, chýba. Bez toho sa však mesto nedokáže pohnúť ďalej, pretože ak obyvateľom chýba dôvera v samosprávu, niečo nie je v poriadku.

 

 

Atmosféru v Bardejove v mnohom vystihuje predvolebná kampaň, ktorá je teraz v plnom prúde a je najšpinavšou, aká tu doposiaľ bola. Myslím si, že nás čaká ešte viacero prekvapení, ale už teraz je jasné, že praktiky na dosiahnutie svojho cieľa sa za posledné roky nezmenili. Nášmu mestu chýba transparentnosť a inak veľmi chabá komunikácia s obyvateľmi sa v tomto období mení na mediálne šialenstvo, aj keď s inými cieľmi.. Ako obyvateľ mesta chcem vedieť počas celého volebného obdobia čo sa robí za moje peniaze a keď sa ma to bezprostredne týka, aj rozprávať s kompetentnými o tom, aká je moja predstava o výsledku.

 

Mojou víziou napredovania Bardejova je samospráva, ktorá má jasnú stratégiu rozvoja, ktorej sa pridržiava a dokáže odborníkmi plánované kroky odkomunikovať najmä s ľuďmi, ktorých sa bytostne týkajú ešte pre tým, ako sa spustí realizácia. Kde platia jasné a zrozumiteľné pravidlá, ktoré platia pre každého rovnako. Kde primátor každý polrok usporiada verejné stretnutie s ľuďmi a vypočuje si ich názor a dokáže pružne reagovať na ich požiadavky, a najmä - vie sa ich aj zastať v situáciách, kedy v ňom hľadajú oporu.

 

Myslím si, že aj dnes pracuje na mestskom úrade, v mestských podnikoch a organizáciách množstvo profesionálov, ktorí svoju prácu robia poctivo a dobre. Aj preto som na tlačovej konferencii vystúpil pred ľudí sám, nemal som za sebou tím ľudí, ako je na tlačových konferenciách zvykom. Som presvedčený, že ak má mať mesto aj v budúcnosti na dôležitých pozíciách odborníkov, majú vzísť v prvom rade z riadnych výberových konaní, nie vďaka výsledku volieb jedného kandidáta na primátora.

 

 

Svoje súkromie som sa vždy snažil chrániť aj keď viem, že vďaka tomu čo robím, žijem verejným životom v podstate už od štúdia na vysokej škole. Som rodený Bardejovčan, ocko bol lekár a mamka zdravotná sestra. Vždy chceli, aby som študoval prírodné vedy, no ja som už počas strednej školy začal pracovať pre televízie a práve tam sa rozhodlo o mojom ďalšom smerovaní. A to aj napriek tomu, že som ja túžil byť technickým inžinierom, čo som v Košiciach aj študoval. Život to zariadil inak, vášeň však ostala.

 

V Bardejove sme založili Klub historickej techniky a remesiel, kde združujeme šikovných ľudí, ktorí svoje vedomosti odovzdávajú ďalej a ja sám renovujem historické vozidlá. Veľa času na tento koníček však popri mojej práci nie je. Práci však vďačím aj za zoznámenie sa s mojou snúbenicou. Je napoly Slovenka a napoly Kanaďanka, čo jej však dodáva potrebný nadhľad. Nad niektorými problémami nás Bardejovčanov len krúti hlavou. Aj to mi však dáva silu na občasný boj s našimi veternými mlynmi.