Ako vidia stredné školstvo pedagógovia?

Ktorá škola bude ďalšia v poradí?

Niekoľko rokov odďaľovaná racionalizácia stredných škôl v okrese spôsobila zánik Obchodnej akadémie v Bardejove. Natíska sa otázka, ktorá stredná odborná škola bude ďalšia v poradí?

Klesajúca populácia, a teda aj nižší počet žiakov 9. ročníkov, je objektívnym dôvodom racionalizácie siete škôl v kraji. Menej objektívnym dôvodom prečo sa v Bardejove rušia odborné školy je neprimeraný počet gymnaziálnych tried.

Ak teda rapídne nestúpla intelektuálna úroveň populácie, je na zamyslenie, či kvantitatívny nárast počtu študentov na gymnáziách neznížil ich kvalitatívnu úroveň. Pred 25 rokmi sa žiakovi ZŠ s jednou trojkou na vysvedčení ani nesnívalo o tom, že by mohol byť prijatý na štúdium na gymnáziu. Ako je to v súčasnosti, všetci dobre vieme.

Ako ďalej?

Slovenské školstvo sa donedávna považovalo aj vo svete za kvalitné, mnohé štáty sa od nás učili. Dnes sme sa ocitli v bode, keď sa musíme zodpovedne rozhodnúť ako ďalej. Ak dnes nepristúpime k objektívnej racionalizácii, môže nastať situácia, že sa remeslá z odborných škôl úplne vytratia. Môže to znamenať, že v okrese Bardejov nebude mať kto pracovať vo výrobe a poskytovať služby. Takýto stav už registrujeme v celoslovenskom rozsahu. Je na kompetentných tento neželaný stav zvrátiť.

Právo výberu školy

Argument, že gymnáziá nemajú problém s naplnením počtu študentov, neobstojí. V časoch úspechov nášho školstva platilo, že žiak by mal zvládať nároky školy, ktorú si vybral. Dnes sa často škola prispôsobuje požiadavkám potenciálnych uchádzačov, len aby prežila.

Právo výberu školy je dané zákonom. Otázne je, či všetci uchádzači spĺňajú objektívne kvalitatívne kritéria prijatia.

Požiadavky trhu práce

Štúdium na gymnáziu sa odjakživa chápalo ako príprava na štúdium na vysokých školách. Skutočne sa všetci absolventi súčasných gymnázií hodia na vysokoškolské štúdium? Sú tie vysokoškolské odbory, ktoré si absolventi gymnázií vyberajú aj požadované trhom práce a zamestnávateľmi? Alebo je to len momentálny trend mať vysokoškolský titul bez ohľadu na využitie v praxi?!

Po absolvovaní stredných odborných škôl je taktiež možné študovať na vysokej škole. Pre absolventa SOŠ predstavuje pokračovanie v štúdiu pridanú hodnotu. Poväčšine ide o štúdium v odbore podobného typu.

Nekvalifikovaný gymnazista na trhu práce

Spoločnosť okrem právnikov, lekárov, učiteľov tvoria aj iné profesie, ktoré výrazným spôsobom prispievajú do štátneho rozpočtu. Ide o zamestnancov vo výrobe, obchode či službách.

Ak je celospoločenským záujmom, aby väčšina žiakov študovala na gymnáziách, tak reforma školstva bude znamenať zrušenie odborných škôl. Potom sa však nedivme, že o pár rokov nás budú študenti gymnázií obsluhovať v reštauráciách, opravovať autá, vyrábať nábytok, či robiť opravárov alebo murárov.

Ktorá škola bude ďalšia?

Necitlivý prístup pri riešení racionalizácie počtu stredných škôl v Bardejove a nárast počtu gymnázií spôsobili zánik jednej z najstarších stredných škôl v meste – Obchodnej akadémie. Obchodná akadémia bola po gymnáziách v poradí druhou školou, o ktorú sa žiaci ZŠ uchádzali. Tak sa škola s 50-ročnou tradíciou ocitla v existenčných problémoch a počet jej žiakov klesal z pôvodných 400 až na konečných necelých 100.

Tlak na kvalitu

Je na zváženie, ktoré z krokov racionalizácie stredných škôl v Bardejovskom okrese budú mať z dlhodobého hľadiska pozitívny dopad a ktoré sú len momentálnym trendom s krátkodobým efektom. Racionalizáciou siete škôl, ktorú navrhuje PSK sa vytvára tlak na kvalitu. V prvom rade na kvalitu výchovnovzdelávacieho procesu, ďalej pedagógov, ale aj študentov. A hlavne sa vytvára tlak na efektivitu a hospodárnosť vzdelávania v kraji.

(18:44, HA J. A., SSOŠ Bardejov)