Zomrel don Teodor Gavenda

Zomrel salezián, ktorý pôsobil v Bardejove

Vo veku 57 rokov odišiel do večnosti v utorok 9. decembra v neskorých večerných hodinách salezián kňaz Teodor Gavenda. Zosnul v nemocnici v Bratislave.

Don Teodor Gavenda, pochádzal z Opatovej nad Váhom, narodil sa 21. septembra 1957, prvé sľuby ako člen Saleziánskej spoločnosti zložil tajne 31. januára 1983, doživotné potom 30. januára 1989 a 30. decembra 1990 bol v Rožňave vysvätený za kňaza. Naposledy pôsobil v saleziánskom diele v Dubnici nad Váhom.

Svätá omša za zosnulého Teodora Gavendu bude v sobotu 13. decembra 2014 o 13.00 hod. vo farskom kostole v Dubnici nad Váhom. Následne sa budú konať pohrebné obrady na cintoríne v Opatovej nad Váhom.

Pripájame životopisnú spomienku:

Teodor sa narodil 21. septembra 1957 v Trenčíne ako štvrtý zo šiestich detí. Základnú školu navštevoval v rokoch 1963 – 1972 vo svojom rodisku v Opatovej nad Váhom (1.stupeň) a v Kubrej (2.stupeň). V rokoch 1972 – 1976 študoval na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Dubnici nad Váhom. Po maturite nastúpil do zamestnania v Elektrotechnickom výskumnom ústave v Novej Dubnici ako elektrikár v prototypovej dielni. V roku 1978 sa presťahoval do Popradu, kde nastúpil do Tatravagónky ako skladový robotník. Zároveň sa začal tajne pripravovať na život rehoľníka – saleziána. Svoje prvé rehoľné sľuby zložil 31. januára 1983. Popri zamestnaní pokračoval v tajnom štúdiu teológie a v apoštolskej práci medzi mládežou. Táto apoštolská práca mu priniesla aj momenty kríža, štátna moc ho sledovala dva roky a v roku 1987 ho v Poprade obžalovali z marenia dozoru nad cirkvami a náboženskými spoločnosťami, za čo mu súdnym rozsudkom 9. apríla 1987 uložili trest odňatia slobody na šesť mesiacov, s podmienečným odkladom výkonu trestu na jeden rok. Teodor pokračoval v rehoľnej formácii a 30. januára 1989 zložil doživotné rehoľné sľuby. Potom, 30. decembra 1990, ho vtedy už sídelný rožňavský biskup Eduard Kojnokvysvätil v Rožňave za kňaza.

V máji v roku 1991 ho rehoľný predstavený poslal do Bardejova, kde bol poverený službou direktora miestnej komunity. Tu sa od začiatku snažil bratsky i otcovsky sprevádzať spolubratov, ktorí mu boli zverení. Horlivo pracoval medzi mladými v saleziánskom dome na Kellerovej ulici, venoval sa veriacim v kostole sv. Anny, ktorý bol zverený saleziánom, ako i chudobným mladým a dospelým Rómom na Poštárke. Svoje veľké technické schopnosti vložil do rekonštrukcie saleziánskeho domu v Bardejove, do opravy kostola sv. Anny, a do budovania ihriska a strediska pre Rómov.

V lete 1996 ho provinciál preložil do Michaloviec, kde bol znova poverený službou direktora miestnej komunity. Aj tu pokračoval vo svojom horlivom prežívaní rehoľného zasvätenia, čo sa prejavovalo v nezištnej a obetavej službe ľuďom a mládeži v miestnom saleziánskom stredisku. Ani v Michalovciach nezostal nevšímavý k potrebám chudobných. Živo sa zaujímal o situáciu Rómov na Angimlyne, medzi ktorými rozbiehal pastoračnú činnosť. Horlivo sa venoval aj ľuďom a mládeži v meste. Aj tu sa prejavila jeho praktická zručnosť, keď sa angažoval pri rekonštrukciách domov v Moravanoch a v Lesnom, ktoré slúžili ako zázemie pre duchovné aktivity s mládežou.

V roku 2002 sa vrátil znova do Bardejova, kde mu opäť bola zverená služba direktora komunity, ktorú vykonával až do roku 2008. Po skončení služby direktora pôsobil aj naďalej v bardejovskej komunite ako ekonóm. Celé roky sa venoval s veľkou láskou  pastorácii Rómov na Poštárke a ľuďom v Bardejove, čo premieňal do drobných, ale veľmi konkrétnych skutkov (zmierňoval napätia, budoval mosty, osobne sprostredkoval materiálnu pomoc tým  najchudobnejším rodinám). Opäť sa zapojil, popri pastoračnej činnosti, aj do budovania hmotného zázemia saleziánskeho diela. Aktívne sa podieľal na budovaní chaty v Brezovke, saleziánskeho domu na sídlisku Vinbarg, a na budovaní saleziánskeho diela na rómskom sídlisku Poštárka, kde sa budovala telocvičňa, škola a ihrisko.

Od leta 2011 bol poverený úlohou direktora saleziánskej komunity v Dubnici nad Váhom. Vrátil sa tak medzi svojich krajanov, aby aj tu štedro rozdával zo svojho širokého saleziánskeho srdca. Avšak ani tu nezabúdal na chudobnú rómsku mládež. Pravidelne cestoval na rómsky internát do Kremnice, kde sa venoval duchovnému sprevádzaniu týchto mladých. S láskou a pochopením sprevádzal aj svojich rehoľných bratov a venoval sa aj miestnym ľuďom v Dubnici nad Váhom, až dokedy mu to neprekazila ťažká choroba.

Svojou jednoduchosťou, dobrotou, obetavosťou a nekonfliktnou povahou sa trvale zapísal do života mnohým bratov i ľudí v Poprade, Bardejove, Michalovciach a v Dubnici nad Váhom.

Vo svojej stručnej a úprimnej žiadosti o kňazskú vysviacku v novembri 1990 Teodor napísal: „Verím, že s pomocou Panny Márie Pomocnice a sv. Jána Bosca vo svojom povolaní verne vytrvám.“ Dobrotivý Boh mu požehnal necelých 24 rokov kňazstva a 31 rokov rehoľného života medzi spolubratmi saleziánmi a mladými, najmä chudobným z rómskeho prostredia.

Teodor Gavenda zavŕšil svoj život v chorobe, ktorú trpezlivo znášal a mnoho ďakoval každému, kto mu pomáhal rôznou formou služby. Pán si ho povolal do večnosti v utorok 9. decembra 2014 o 22:40 h, na lôžku na Jednotke intenzívnej starostlivosti v Národnom onkologickom ústave v Bratislave.

(18:30, saleziani.sk)