Úvaha Jána Velebíra: Štedrý večer

Tento článok vyšiel v novinách AHOJ BARDEJOVÍZIE 

 

 

Čo vás dnes priviedlo do Božieho chrámu? Dôvodov sme mohli viac. Jedným z nich mohli byť utešené deti, ktoré naše zhromaždenie otvárali. Na sviatky, ktorých stredobodom je narodenie dieťatka sa priam žiada, aby v kostole zazneli detské hlásky. Je to roztomilé a dojímavé zároveň.

 

Pri ich piesňach a básničkách si my, dospelí, zrazu uvedomíme, že tie deti možno ani dokonale nerozumejú, čo prednášajú, a pred­sa pre nás sa stávajú hlasmi Božích anjelov. Hovoria nám totiž veci, ktoré nás niekedy oslovia najviac z celých služieb Božích.

 

Mnohých do kostola priviedla dlhoročná rodinná tradícia. Jednoducho povedané ani si neviete predstaviť Štedrý večer bez spoločenstva v kostole. Je to súčasť pro­gramu Štedrého dňa. Bez času prežitého v kostole by tento deň nemal svoju atmosféru. Tradícia, to je odovzdávanie životných skúseností staršej generácie mladším po­tomkom. Je to základný spôsob, akým sa ľudia učia žiť a rozumieť svetu. Prísť sem pre­to, že je to dobrý zvyk je dobrý dôvod.

 

 

Ďalších priviedla túžba zaspievať si piesne, ktoré sa spievajú len na Vianoce. Sú krásne, radostné, až veselé. Uprostred tmy, ktorá vládne vonku v tých piesňach prebleskujú iskričky radosti, akoby pripomínali hviezdy na nebi nad Betlehemom.

 

Niekoho možno priviedla aj túžba počuť, čo zaznie v kostole v dnešnej kázni slova Božieho. Slovo Božie má v tento deň mimo­riadne posolstvo. Hovorí, že Boh cez pro­rokov sľuboval narodenie Mesiáša a v istom momente tento svoj sľub skutočne splnil. Tu máme o čom hovoriť a môžeme mnohými rečami vysvetľovať, ako príchod Krista na svet vplýva na naše životy. Prísť sem kvôli Božiemu slovu je tiež výborný dôvod.

 

 

Napokon aj taký dôvod mohol niekto mať pre návštevu chrámu Božieho, že dnes všet­ci idú do kostola tak idem aj ja. A tak sme sa tu stretli. Plece pri pleci, hlava na hlave. Plný kostol. Ak ste sa trochu vyľakali, že teraz pokarhám niekoho z vás, že sem neprišiel so správnym motívom, tak vopred hovorím:

 

Nebojte sa! Práve naopak. Chcel by som povedať, že každý jeden dôvod, ktorý nás dnes priviedol do kostola je dobrý. Mys­lím si, že viacerí z nás sa našli vo viacerých skupinách, ktoré som vymenoval v úvode.

 

Práve to, že sme sa sem zišli možno aj z celkom odlišných dôvodov je potvrdením Božieho slova. My všetci, ako sme sa tu zišli potvrdzujeme, že Božie slovo má pravdu: Mnoho razy a rozličným spôsobom prehovoril Boh k našim otcom.

 

A my tu dodáme, že mnoho razy a rozličným spôsobom Pán Boh hovorí aj k nám, v našom živote. Verte tomu, že každý jeden dôvod, ktorý vás priviedol do kostola bol z Božieho popudu a Božieho riadenia. Pán Boh používa našu lásku k deťom, aby naše srdcia obmäkčil a priviedol nás do spoločenstva k oslave narodenia Mesiáša.

 

Pán Boh nám vštepil aj túžbu po priateľoch, príbuzných, bratoch a sestrách, aby sme túži­li byť tu s nimi. Pán Boh prehovoril k nám aj cez skúsenosti viery našich otcov a matiek. V úcte voči našich starším v rodinách si vieme povedať – naši starí takto robili a bolo to pre nich dobre, aj my to takto robme. Zíďme sa v chráme k oslave Božieho narodenia.

 

A znovu je to Pán Boh, kto vložil veľkú múdrosť do svojho slova, ktoré je tu vykladané a je aj vyspievané v krásnych ra­dostných piesňach. To všetko je Božie posol­stvo, ktoré sa hlboko vie dotýkať našich sŕdc a preto sú naše spoločné stretnutia v kostole pre nás tiež príťažlivé.

 

Mnoho razy a rôznym spôsobom k nám prehovoril v dnešný deň Hospodin, aby nás priviedol sem do Božieho chrámu. A ako pokračoval pisateľ listu Židom? Na sklonku dní prehovoril k nám v Synovi.

 

Bratia a sestry! Zo všetkého, čo som dosiaľ povedal na nás dýcha jedna dôležitá správa – Pán Boh je nám verný. Jeho záujem o nás nik­dy neprestáva. Pánu Bohu záležalo na ľuďoch žijúcich dávno pred Kristom, preto im dával predpovede o Mesiášovi.

 

Pánu Bohu záležalo na ľuďoch žijúcich pred 2000 rokmi. Tí sa stali účastníkmi tej úžasnej skúsenosti, že na vlastné oči videli a na vlast­né uši počuli Božieho Syna, Pána Ježiša. Ale Pánu Bohu záleží aj na nás.

 

Chce náš život naplniť požehnaním, láskou, krásou, dobrotou. Preto k nám hovorí vždy znovu a znovu. On je nám verný napriek tomu, že nám sa nedarí byť rovnako vernými Jemu.

 

 

Preto je dobre, že sme tu dnes my všet­ci. Je dobre, že sme tu, aj v prípade, že sa tu nestretáme každú nedeľu. Dnes sme tu a počujeme to mimoriadne dôležité posolstvo: Boh je nám verný. Splnil svoje zasľúbenia. Daroval nám svojho Syna. Originálny dar.

 

Mimochodom - darčeky – to tiež popri návšteve kostola nevyhnutne patrí k Viano­ciam. No asi mi dáte za pravdu, že najkrajšie darčeky sú tie, ktoré dostaneme z lásky. Lás­ka vie byť veľmi tvorivá. Má fantáziu.

 

A tak môže byť krásnym darčekom z lásky drahý a vzácny šperk, v domácnosti, kde si to môžu dovoliť, ale rovnako môže byť krásnym darom z lásky roztomilá detská kresba, namaľovaná jednoduchými pastelkami neis­tou detskou rukou.

 

Na obrázku tato, mama a syn alebo dcéra s úsmevom od ucha k uchu a nápisom – mám vás rád, mám vás rada. Láska má svoju hod­notu v podobe akéhokoľvek darčeka, ak za tým darčekom môžeme cítiť tlčúce láskavé srdiečko. Nebeský Otec nám daroval na zem svojho Syna. V Ňom nám daroval sám seba v podobe, ktorú sme boli schopní prijať a pochopiť. Boh k nám prišiel v dieťatku, aby každý z nás pochopil, že sa Ho nemáme báť, ale Ho máme milovať.

(14:11, Ján Velebír, ev.a.v. farár, Bardejov)