Tento článok vyšiel v novinách AHOJ BARDEJOVÍZIE
Najväčší dar lásky
Vianoce sú o Ježišovi
O čom sú Vianoce? O darčekoch? Minieme veľa peňazí a nervov
na to, aby sme niekoho obdarovali. Má to byť vyjadrenie našej lásky a
pozornosti voči tým najbližším.
Možno sú ešte aj dnes darčeky vyjadrením lásky,
možno len vianočným gýčom, alebo len záplatou, ktorá má udržať naše vzťahy
pokope.
A možno sú len útekom pred pocitom viny, že sme celý rok
zanedbali toho druhého.
Darčeky veľa rozprávajú o nás, o našom srdci. Vyvrcholením
Vianoc je chvíľa, keď obdarujeme tých druhých. Ich tváre žiaria, ak dostali
to, po čom túžili, alebo vidíme ich sklamanie, keď sme netrafili ten správny
darček. Vianoce tak trochu zakryjú pravdu, bolesť a samotu mnohých uprostred
hry na lásku.
Boh dáva to najvzácnejšie
Vianoce sú o dare a Darcovi. O skutočnom dávaní. V našom
dávaní môžeme zazrieť niečo z toho, ako Boh dáva. On naozaj dáva z lásky, dáva
to najvzácnejšie, dáva ten najväčší dar, dáva čo miluje.
Tu spoznávame, čo je
to skutočné dávanie. Dávanie srdca.
Aká je však pravda o našom dávaní? Dávame stále väčšie a
drahšie dary. Ale lásky je nejako menej.
Mnohé dary nie sú prejavom lásky, ale
majú lásku nahradiť. Kúpime deťom a manželke všetko, ale nedáme im to najdôležitejšie
pre nich. Nás. Nás rodičov, otca a matku. Nás manželov. Viac času strávime pri
nakupovaní darčekov, ako s tými, koho chceme obdariť.
Zabudli sme, že ten
najväčší dar je, keď dávame seba tomu druhému v skutočnej nesebeckej láske.
Láska sa neukrýva vo veciach, ale v bytí tu pre blízkych.
Dávame často naše peniaze, ale nie seba. Sme obrovskými dlžníkmi.
Dlžíme tým
druhým svoj čas, záujem, nehu a lásku. Dlžíme seba. Darčeky sa tak žiaľ stávajú
náhradou lásky, nie prejavom lásky. Dlh chceme splatiť, alebo vynahradiť darmi.
Dary však nikdy nenahradia lásku.
My dávame naše prostriedky, ale nedávame
seba.
Aká je pravda o Božom dávaní? On dáva to najvzácnejšie čo
má. Nie len dar. Vo svojom dare dal seba. Darom je on sám. Boh nám daroval sám
seba v Pánovi Ježišovi. To je ten najväčší dar pre nás.
Máme radosť z Ježiša?
Ako prijímame ten jeho dar? Ako sa tvárime pri tomto
najväčšom dare Vianoc? Vianoce sú o Ježišovi. Máme radosť z neho? On je centrom
týchto dní. Boh dokázal svoju lásku k nám v tom najväčšom dare pre nás. Dal to
najvzácnejšie čo mal. Svojho syna. Jediného a milovaného. Takto Boh dáva. Dáva
všetko, dáva seba. Takú cenu má jeho dar. Takou láskou nás miluje. Dal nám
seba.
Preto Vianoce hovoria o veľkej Božej láske. Hovoria o tom,
ako nás nikto nikdy nebude milovať. On je Boh s nami. Už nikdy nemusíme byť
sami. Boh nám dokonalé rozumie. On sa nám stal blízky. On stojí pri nás, i keď
vie kto sme.
Boh vie, aké je to na našej strane. Kráčal v našich topánkach.
Vie, aké je to byť človekom. Pozná to osobne. Aj keby nás všetci opustili, Boh
nás nikdy neopustí.
Najvzácnejší dar
Byť bez Boha, to je tá najväčšia osamelosť človeka. Ježiš
prišiel, aby sme vedeli, ako sme veľmi milovaní. Dal i dôkaz lásky, keď za nás
zomrel. Pre ľudí, ktorí pre svoje zlo a sebectvo, pre svoj hriech nie sú hodní
jeho lásky.
Jeho život za náš život je dôkazom jeho lásky k nám. Jeho láska k
nám je láskou až za hrob. Už nikdy nemusíme byť sami.
On aj tebe dáva seba. Dal ti všetko.
Najvzácnejší dar. Čo
mu dáš ty? Daj mu aj ty seba. Svoj život, taký aký je. Bez Ježiša Krista nie sú
pravé Vianoce. Vianoce sú o Bohu, ktorý túži po vzťahu lásky s tebou. Ponúka
seba. Ako odpovieš na jeho ponuku? Prijmeš ho, alebo odmietneš? Požehnané
Vianoce.
(15:53, M. Uhriňák)