Pán
primátor, ja by som to nehrotil
Zľava Vladimír Savčinský, Juraj Peteja a Boris Hanuščak
"Pán primátor, ja by som to nehrotil", to boli slová viceprimátora
Vladimíra Savčinského v reakcii na primátora Hanuščaka na poslednom Mestskom zastupiteľstve.
Primátor krátko predtým otcovsky oznámil Mestskému zastupiteľstvu (MsZ) pri
diskusii o návrhu zvolenia Juraja Peteju do Finančnej komisie svoju pomýlenú
predstavu o postavení MsZ.
Citujem: "uznesenie
zastupiteľstva je platné, ak s ním súhlasia obidva orgány - zastupiteľstvo aj
PRIMÁTOR". Pán primátor nedal
na radu a zahrotil. Na Mestskej rade
následne oznámil, že uznesenie MsZ o voľbe člena Finančnej komisie J. Peteju
nepodpísal.
Pán primátor viac než zahrotil. Rozhodol
sa ignorovať rozhodnutie 25 členného orgánu pri takej banálnej veci ako je člen
Finančnej komisie. Podľa neho, je hlas a
rozhodnutie primátora dôležitejšie ako hlas 17 poslancov, ktorí hlasovali za
návrh. Nie len to. Rozhodol sa prekročiť hranicu zákona (minimálne jeho zámer) a
zneužil svoje postavenie. Zákon mu totiž umožňuje pozastaviť výkon uznesenia
mestského zastupiteľstva len ak sa domnieva,
že je v rozpore so zákonom, alebo je pre mesto zjavne nevýhodné. Uznesenie
o voľbe člena Finančnej komisie rozhodne nebolo v rozpore so zákonom a tiež
nespadá do kategórie "pre mesto zjavne nevýhodné". To však nebráni primátorovi, aby sa to
"domnieval" a znásilnil Zákon o obecnom zriadení (§13, ods 6).
Poďme sa teraz pozrieť na
kvalifikáciu J. Peteju, o ktorom sa primátor musí domnievať, že by bolo pre
mesto katastrofické, ak by sa stal členom Finančnej komisie. Ing. Juraj Peteja v rokoch 2004 - 2009
pôsobil ako rozpočtový analytik na Ministerstve Financií SR. Okrem iného riadil
rozpočtový proces a prípravu analytických podkladov pre vedenie ministerstva.
Okrajovo hodnotil plnenie príjmov a výdavkov. V rokoch 2009 - 2011 pôsobil ako
daňový kontrolór na Daňovom riaditeľstve SR v rámci Odboru mimoriadnych
kontrol. V súčasnosti pracuje pre finančnú inštitúciu. Ortieľ: Zjavne
nevýhodný pre Finančnú komisiu.
V tejto súvislosti je potrebné
poukázať aj na iný paragraf toho istého zákona (§13a ods.1
pism.e), ktorý hovorí: "Mandát primátora zaniká pozbavením spôsobilosti
na právne úkony alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony". Ak si
niekto môže pri všetkej vážnosti
myslieť, že bezúhonný, ekonomický vzdelaný člen Finančnej komisie s relevantnou
mnohoročnou praxou a väčšinovou podporou MsZ je pre mesto zjavne nevýhodný,
potom stojí za zváženie, či daný človek je stále schopný zdravého úsudku a
právnych úkonov. Alebo len jednoducho zneužíva svoje postavenie a hraje
pretláčanú s členmi MsZ.
Jeho výrok v úvode nemá pritom v zákone oporu. Není v
kompetencii primátora schvaľovať členov komisii. Preto sľub, ktorý dal
Mládežníckemu parlamentu o obsadení každej komisie MsZ nebol od začiatku v jeho
právomoci naplniť bez spolupráce poslancov mesta. Im patrí vďaka, že sa
nominanti Mládežníckeho parlamentu dostali do komisií MsZ.
Nepatrí nám vynášať súdy. Ak však
vidíme niekoho prejsť križovatku na červenú, nepotrebujeme byť sudcom. Vieme,
že porušil zákon. V Bardejove zasvietila opäť oslepujúco červená.
Prečo je toto rozhodnutie tak
poburujúce a rozčuľujúce, že ma prinútilo sa tým vôbec zapodievať? Veď ide len
o nepodstatnú pozíciu vo Finančnej komisii. Inžinier Peteja sa len môže tešiť,
že bude mať viacej času pre svoje záľuby. Omyl. Tento krok má niekoľko vážnych,
pre Bardejov smutných rovín.
1. Je to obrazom presne toho, prečo
mladí ľudia odchádzajú z Bardejova. Je to ďalší signál ľuďom. Si mladý, máš
skúsenosti a schopnosti, chceš žiť v Bardejove, zapojiť sa a byť užitočný? Si
náš človek? Nieee?! My ťa nepotrebujeme. My ťa priam nechceme. Aj za cenu, že
sa ohne zákon.
2. Rozhodnutie sa dá vidieť aj ako odkaz
novému agilnému mestskému zastupiteľstvu plného čerstvého vzduchu a chuti veci
meniť k lepšiemu: Nie chlapci a dievčence, tu sa vetrať nebude. Tu bude po
mojom. Ja tu mám navrch. Je to pokus o vyvolanie optického dojmu, že primátor je
nadriadený zastupiteľstvu. Nie, nie je. Len
ak sa samo podvolí. Je na poslancoch a občanoch,
ako sa k tomu postavia a ako tento test silového postavenia obstoja.
3. Opäť a opäť sa ukazuje, že
akékoľvek pokusy o rozhodovanie z pohľadu odbornosti a zdravého rozumu je to
posledné, na čo vedenie mesta v podobných situáciach prihliada. Naopak, ak si
vyslovíš názor, ktorý je nepohodlný alebo kritický, nie si náš človek, dáme ti
to pocítiť bez ohľadu na to, čo môžeš ponúknuť. Je mi ľúto, že Mládežnícky
parlament sa dal vtiahnuť a zneužiť ako zámienka tohto rozhodnutia.
Doba sa však zmenila. Je tu veľký
spoločenský dopyt po otvorenosti, transparentnosti a slušnosti. Noví mestskí
poslanci sú toho dôkazom. Vďaka voličom za nich. Nikto tu nestojí o hrotenie.
Preto ešte raz spolu, progresívne, sociálne, konzervatívne aj liberálne, ale
hlavne rozhodne a každý za seba: Pán
primátor, ja by som to nehrotil!
(19:54, Miloslav Olejár)