Ľudová veselica priamo na Radničnom námestí v Bardejove

 

 

Tento rok sa Vivodzeňe kačura v Bardejove uskutočnilo už po jedenásty krát. Nechýbal ani detský kačúrik a takisto ani veselý sprievod v maskách a klopanie na mestskú bránu.

 

„Všetko sme dnes pripravili tak, aby ľudia sa zabávali. Dopoludnia bola pripravená zabíjačka prasaťa, Gazdovský dvor Gaboltov pripravil špeciality.Na začiatku vystúpili folklóristi Sami sebe, nasledovala skupina z Čirča ktorá celý deň zabáva našich Bardejovčanov. Kačurovský zvyk sa prenáša z roka na rok a mládež sa do neho zapája. Takže máme tu aj detský kačurik, ktorý sme začali poobede a prišli aj deti z materských škôl,“ uviedol vedúci oddelenia kultúry Martin Choma.

 

 

„Všetci sa tešili na naše bardejovské kreple, ktorých bolo dostatočne a tento rok sa nikto nemôže sťažovať, lebo krepľu si môžu za symbolickú cenu kúpiť.Všetko je to o tom, aby ľudia, ktorí prídu na námestie, aby sa mohli zabaviť a uvoľniť sa. Tak ako sa v dávnom zvyku hovorí, že primátor dáva povolenie na zábavu, aj tento rok zaklopala chasa veselá a primátor dovolil, priam nariadil zabávať sa v Bardejove,“ dodal Choma.

 

„Rok od roku je to mohutnejšie, kvalitnejšie, krajšie, získava si to srdcia obyvateľov mesta Bardejov, ale vidím tu aj mnoho návštevníkov. Vrelo to podporujem, pretože myslím si, že nikdy nesmieme zabúdať na svoje korene. Stáva sa z toho už pekná tradícia a dôležité je, že ľudia si to uvedomujú, že sa treba vracať ku krásnym hodnotným tradíciám, treba sa stretávať a treba hľadať krásu v živote,“ prezradil primátor Bardejova Boris Hanuščak.

 

 

Vo všeobecnosti sú časom samého vtipu, veselosti a zábavy. Názov týchto veselíc pochádza z nemeckého fasen, faseln a znamená veseliť sa. Fašiangový čas sa počíta obyčajne od 6. januára do Popolcovej stredy. Fašiangy v Bardejove končili v mäsopôstný utorok. Keďže vrchol fašiangových veselostí býva v posledný fašiangový deň, t.j. v utorok, preto ho v Nemecku pomenovali dňom pochabých (Narrenfest).

 

Fašiangové zvyky majú pôvod ešte v dobe pohanskej a pre svoju obľúbenosť boli vsunuté medzi kresťanské zvyky. Zachovávajú sa na celom Slovensku v určitých podobách, ale fašiangové zvyky v Bardejove sa značne odlišovali od zvykov iných miest. Zaujímavým, pôvodným a jedinečným spôsobom fašiangovania bola veselica“ Kačur“.

 

Je to výlučne bardejovský zvyk, ktorý si v dávnej dobe vymyslela roľnícka vrstva obyvateľstva. Veselica sa začala výberom najšikovnejšieho a najvtipnejšieho mládenca. Potom si poriadatelia zábavy zvolili štyroch dozorcov, ktorí dozerali na poriadok a správnosť hry na Kačura. Dozorcovia boli určení z radov najstarších a najvážnejších mužov. Miesto dozoru bolo v strede zábavného miesta. Na to miesto položili stôl, naň dve zapálené sviece, ktoré symbolizovali dokončenie fašiangov (posledný tanec).

 

Nesmela chýbať fľaša vína, z ktorej si dozorcovia pomaly upíjali. Víno bolo ako honorár za funkciu dozorcu. Na stole bol prázdny tanier, do ktorého položil peniaze každý tancujúci mládenec. Tanec sa začal tak, že hudba zahrala monotónnu pieseň, ktorá znela do ukončenia prvého aktu. Na začiatku tanečnej hry vybehol kačur, ktorý mal na prsiach národnú stužku, čierny potrhaný tvrdý klobúk, okolo neho obviazané povrieslo a za ním zastrčené husacie krídlo. Niekedy mal aj masku.

 

Vyvolal do tanca najbohatšiu, najkrajšiu dievku a začal s ňou tancovať divý, poskokový kolový tanec. Po krátkom poskakovaní sa šiel k stolu opýtať dozorcov na meno nasledujúceho mládenca a dievky, ktorých ako „nový pár“ vyvolal na tanec. Tí boli povinní za ním podobne divo poskakovať. Keď už boli všetci slobodní vyvolaní, priniesli nové dve sviece a nové víno.

 

Zvolili nových dozorcov a nového kačura. Ten vyvolával do tanca najprv najmladšiu nevestu, potom mladých ženáčov a nevesty, ktorí tancovali taktiež divým spôsobom. Kačur každému vyvolával meno tri razy. Keď niektoré z dievčat nešlo do tanca dobrovoľne, kačur ju priviedol nasilu. Stávalo sa to vtedy, keď dozorcovia dali kačurovi prv vyvolať dievku morálne pochybnú, čím urazili bezúhonné dievky a s tým bol spojený nejeden vzdor a nemilé výstupy.

 

 

Aj dnes sa môžu Bardejovčania v čase fašiangov zabaviť na rôznych plesoch či zábavách. Špecifickou zábavou týchto dní je aj „Fašangová veselica v krojoch s vivodzením kačura“, kde sa hostia zabavia a zatancujú si podľa pôvodného zvyku v upravenej podobe. Čaro starého zvyku umocňujú ľudové kroje, výborne gazdovské jedlo a cimbalová hudba.