Dnes slávime Štedrý deň

Začali sa druhé najväčšie kresťanské sviatky

Každý z nás určite vie, že Vianoce sú sviatkami pokoja, lásky a radosti z narodenia Spasiteľa. Zároveň ide aj o obdobie bohaté na zvyky a tradície. Niektoré z nich sa možno časom vytratili, iné prežili až do dnešných dní. V Bardejove pred magistrátom mesta o 12:00 hod. obyvatelia mesta privítajú Betlehemské svetlo http://ahoj.tv/kalendar/detail/310/betlehemske_svetlo.html, o 15:30 hod. sa bude v reštaurácii Parada podávať štedrovečerské menu http://ahoj.tv/clanok/restaurant_bar_parada_pozyva_ludi_bez_domova_na_vianocnu_kapustnicu.html 

Ako dnes, tak i v minulosti sa ľudia duchovne i fyzicky na tieto dni pripravovali počas celého adventu. 

Na tradície však bola bohatá hlavne Štedrá večera. Stôl bol prikrytý slávnostným obrusom, pod ktorý bolo zvykom položiť na znak hojnosti kovové peniaze a po troche z každého druhu obilia a strukovín. Neskôr tieto poľnohospodárske plodiny kládli do riečice umiestnenej na stole. Na zabezpečenie súdržnosti rodiny sa okolo nôh stola obkrútila železná reťaz. K stolu bolo zvykom pozývať aj pocestného alebo osamelého človeka z dediny. Skôr ako začala rodina jesť, gazdiná pokropila izbu, pokrmy i prítomných svätenou vodou. Gazda na znak hojnosti hodil do všetkých kútov orechy.

Večera sa začínala spoločnou modlitbou – poďakovaním za uplynulý rok. Potom matka urobila všetkým prítomným medom krížiky na čelách, aby boli na seba dobrí a dievkam popriala, aby ich chlapci ľúbili. Tradičný štedrovečerný lístok sa skladal z hríbovej omáčky alebo hrachovej polievky, makových pupákov, koláčov a ovocia. Na stole nikdy nesmeli chýbať oblátky s medom.

Zvykla sa jesť aj kapustnica a ako pôstne jedlo sa podávali aj ryby, ktorými našich predkov u nás zásoboval potok Svinica. Robili sa aj rôzne úkony vešteckého charakteru. Každý dostal jablko a orech, ktoré si otvoril. Jablčné jadierka usporiadané do kríža a zhnité jadro orecha predpovedali chorobu, jadierka v tvare hviezdičky a zdravý orech naopak šťastie a zdravie. Všetci členovia rodiny pozorne sledovali aj zapálenú sviečku. Ku komu sa jej plameň vychýlil najskôr, ten mal zomrieť ako prvý. Vyvrcholením Štedrého dňa bola sviatočná omša – utiereň.

Na Prvý sviatok vianočný sa nesmeli vykonávať žiadne práce okrem tých najnevyhnutnejších, ku ktorým patrilo nakŕmenie lichvy – dobytka. Ráno sa všetci poumývali v čerstvej vode, aby boli po celý rok zdraví a svieži. Do vody hodili kovový peniaz, aby peniaze v dome nechýbali. V tento deň sa nechodilo na žiadne návštevy.

S návštevami a vinšovaním bol spätý nasledujúci deň sv. Štefana. V tento deň si mládenci spomedzi seba vyberali najsúcejšieho za richtára, ktorý mal potom rozhodujúce slovo vo všetkom, čo sa týkalo mládencov v dedine. Druhý sviatok vianočný bol tiež prvou príležitosťou na zábavu a tanec od dňa sv. Kataríny.

(10:45, nn, red)