Čo mi šport dal a prečo je stále dôležitý

 

 

Byť súčasťou tímu zaväzovalo. Navzájom sme sa povzbudzovali k lepším výkonom, dodávali si energiu, učili sa sebadisciplíne. Uvedomovali sme si, že existuje viac, ako len osobný úspech. Ten spoločný tešil viac. Spoločné víťazstva boli cennejšie ako individuálny úspech jednotlivca v tíme.

 

 

Po rokoch som sa ocitol aj na druhej strane rovnice, ako asistent trénera basketbalového tímu mojej dcéry. Jedna sa o basketbalové družstvo v Kanade.

 

Neviem, ako je to v súčasnosti na Slovensku, ale v Kanade sú rodičia detí takmer súčasťou tímu. Rodičia znášajú celé náklady na šport dieťaťa. Neexistuje hromadná doprava autobusom pre celý tím. Každý rodič je zodpovedný za dopravu svojho dieťaťa na turnaj. To zároveň znamená, že rodičia ostávajú ako verní fanúšikovia svojich detí aj počas zápasov. Nedávno bolo v správach, že sa rodičia z opačných tímov na hokejovom turnaji napadli nielen slovne, ale aj fyzicky, takmer ako dokonalí fanúšikovia.

 

Tréner je zvyčajne rodič, dobrovoľník bez finančnej náhrady. Filozofia trénera je dôležitý aspekt v celkovej dynamike družstva. Balanc medzi túžbou vyhrávať za každú cenu a hrať len pre potešenie sa nachádza len veľmi ťažko a často je predmetom sporov medzi rodičmi a trénerom, ale aj rodičmi navzájom. Ide o hrací čas detí na nižšej úrovni zručností.

 

Som toho názoru, že deti nie len v rannom veku, ale aj v o čosi vyšších vekových kategóriách majú dostávať rovnakú príležitosť a približne rovnaký hrací čas pre ich zdravý psychický aj fyzický rozvoj.

 

Práve psychika a sebavedomie hráčov hrá obrovskú úlohu v jednotlivých zápasoch a to nie len v športe, ale aj v živote. Práve šport nás dokáže týmto spôsobom lepšie pripraviť aj na niektoré životné situácie.

 

Šport dokáže dať zdravému vývinu jednotlivca v rannom veku veľa. Všimol som si, že individuálne športy formujú ľudí o čosi ináč, ako tímové športy. Ak ste bežec, viete, že váš úspech záleží len na vás a na nikom inom. V tíme je to trochu inak. Súhra jednotlivých individualít a kolegiálny prístup má veľký vplyv na celkový výsledok.

 

 

Počas socializmu sme mali prístup k športu bezplatne a každý kto mal záujem, nebol limitovaný finančnou náročnosťou jednotlivých športov. Socializmus je dávno preč, ale potreba športu pre zdravý vývin jednotlivca v rannom veku tu ostáva.

 

Preto musí byť šport na jednom z prvých miest priorít samosprávy. Hovoríme samozrejme o mládežníckom športe a nie o vrcholovom športe, ktorý je skôr pre zábavu fanúšikov a nemá nič spoločné s potrebou zdravého vývoja mládeže. Preto by tento druh športu dospelých mal byť financovaný výhradne zo súkromných zdrojov.

 

Vďaka rodičom, trénerom, ktorí venujú svoje zdroje, voľný čas a energiu pre zdravý rozvoj nie len svojich, ale všetkých detí v jednotlivých športových družstvách a kluboch v Bardejove. Vďaka každému podnikateľovi v Bardejove, ktorí sponzoruje činnosť mládežníckeho klubu. Ak takí sú, mali by byť na seba hrdí, všetci by sme mali byť na nich hrdí.