Námestie sa zaplnilo od baziliky až po radnicu
Námestie sa z časti zaplnilo
Po zelenom štvrtku a Veľkom piatku prichádza Biela sobota. S
akými kresťanskými tradíciami či historickými udalosťami je spojená?
Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka v rámci tzv.
Veľkonočnej vigílie (bdenia). Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním
Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi (Ex 12, 42).
Biela sobota - oslava Kristovho
zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou. To znamená na Bielu sobotu večer,
pôvodne v noci, keď sa začínala aj židovská Pascha (sviatky Židov konané na
pamiatku poslednej večere v egyptskom zajatí, keď anjel smrti prešiel okolo
príbytkov Izraelitov a neuškodil im, lebo mali veraje dverí pomazané krvou
obetného baránka, Ex 12,1-51), teda sviatky, pred ktorými bol Pán Ježiš
ukrižovaný.
Pozrite si fotogalériu z Radničného námestia:
Počas Veľkonočnej vigílie Cirkev bdie a očakáva Kristovo
zmŕtvychvstanie, Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť
vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.
Veľkonočná vigília – noc pred Veľkonočnou nedeľou, bola liturgicky veľmi bohatá
bohoslužba, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala celú noc a končila sa v
nedeľu ráno krstom katechumenov.
V súčasnosti sú pobožnosti skrátené a pozostávajú z obradu
svetla (požehnanie veľkonočného ohňa a veľkonočnej sviece - paškálu).
Zapaľovaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece - paškálu, sa
začína liturgia veľkonočnej vigílie.
Táto svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti.
Po slovách „Kristus, svetlo sveta - Bohu vďaka“ sú od nej zapálené ďalšie
sviece, ktoré si priniesli veriaci. Kríž vyrytý do sviece je znakom smrti, päť
otvorov so vsadenými zrnkami tymiánu symbolizuje Kristove rany a písmená alfa a
omega s letopočtom bežného roku hovoria, že Kristus je Pán času i večnosti,
počiatok i koniec všetkého.
Procesia s paškálom pripomína slová samotného Krista: „Ja
som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo
života“ (Ján 8, 12).
Potom nasleduje veľkonočný chválospev, v ktorom sa
ospevuje dnešná slávnostná noc, vznešený spôsob nášho vykúpenia a nakoniec sa
poprosíme nebeského Otca, aby nám v našom živote svietil svetlom, ktorým je
Kristus.
Veľkonočná vigília obsahuje aj ďalšie prvky – bohoslužbu slova, 3 a 7
čítaní zo Starého zákona, liturgiu krstu (ak niet krstencov, tak sa iba posvätí
krstná voda a obnovia krstné sľuby), ďalej obrad vzkriesenia a Eucharistickú
liturgiu (slávnostnú svätú omšu, kde po 40 dňovej prestávke opäť zaznie víťazný
spev Aleluja!).
(15:22, r)