Marek Pivovarník zažil argentínske dobrodružstvo

60x

15. Január 2015

The easy day was yesterday

Krajina tisícich tvári. Krásna a drsná. Bohatá, ale aj chudobná. Farebná i čierna. Krajina, ktorá v sebe ukrýva toľko krásy, nádherných miest a zákutí, bohatstva a rozmanitosti. „Ochutnať“ kúsok z „tohto koláča“ mohli aj reprezentanti klubu KSTaK Matej Bardejov: Ján Matej, Slávka Ratvajská a Marek Pivovarník na čele s „vedúcim posádky“ pánom Jánom Matejom (prezident SAST a viceprezident svetovej federácie GPC), ktorý ako člen výboru dozeral na bezchybný chod šampionátu a ako medzinárodný rozhodca na dodržiavanie stanovených pravidiel.

Tohtoročné Majstrovstvá sveta v silovom trojboji sa konali v dňoch 29.9. až 4.10.2014 v Južnej Amerike v meste Puerto Iguazú v Argentíne. Náš tím si počínal výborne, keď svojimi vynikajúcimi výkonmi získal celkom 5 medailí.

Marek Pivovarník.jpg

Marek Pivovarník

Marek Pivovarník: 2. miesto za mŕtvy ťah RAW 260kg v kat. do 125kg

2. miesto v trojboji RAW 235 – 175 – 260 v kat. do 140kg

1. miesto za mŕtvy ťah EQ 280kg v kat. 140kg

O tom, čo všetko naši reprezentanti za celý týždeň zažili a videli, aké boli ich dojmy, pocity a zážitky zo samotnej súťaže a krajiny a nie len to si môžete prečítať v nasledujúcich riadkoch. Na otázky odpovedal Marek Pivovarník.

Asi každý pretekár túži sa dostať na Majstrovstvá sveta, nech už sa konajú kdekoľvek. Bolo to takto aj v tvojom prípade?

Marek: Pre mňa to bola výzva. Európskych pretekárov mám už trošku odpozorovaných a poznám ich kvality, ale toto bolo celkom niečo iné. Celá skupina bola pre mňa neznáma, nevedel som, kam sa mám zaradiť. Túžil som sa dostať na majstrovstvá sveta, ale všetko záležalo aj na sponzoroch, bez nich a bez Slávky Ratvajskej by to nešlo.

Ktoré potrebné kvalifikácie museli byť splnené, aby si sa mohol zúčastniť na Majstrovstvách sveta?

Potrebný je minimálne limit C, aby bolo možné reprezentovať Slovensko na ME či MS. Všetci traja sme mali limity splnené.

Ako vyzerali tvoje samotné a posledné tréningy pred odletom do Argentíny?

Moje tréningy boli ťažké, pracujem v zahraničí, pripravoval som sa sám. Nemal mi kto poradiť a povedať, čo robím zle a čo dobre a podobne. Ak nemáte pomocníka, nemôžete vyskúšať, aké je vaše maximum, lebo ak sa niečo stane, nikto Vás nechytí.

S akými pocitmi si odchádzal do samotnej krajiny?

Mal som zmiešané pocity, je to predsa len „iný svet“, ale bol som zvedavý, ako to tam bude vyzerať.

Ako dlho trval samotný let do Argentíny a ako ste si krátili „dlhú“ chvíľu?

Už si to presne nepamätám, ale bolo to dlhé, internet to však istil.

argentína.jpg

Argentína

Popíš nám svoje prvé dojmy po príletu do tejto krajiny.

Tak toto si pamätám presne. Ja lietam dosť často a každé jedno pristávanie je také, že pilot zahlási pristávanie a klesáme. Vynoríme sa z oblakov a naskytne sa pohľad osvetleného mesta a je to nádhera. Čím je lietadlo bližšie, všetko je krajšie a väčšie. Pristátie v Argentíne bolo také, že z oblakov sa vynoríte rovno do hmly a pary a pri pohľade dole nevidíte nič iné, ako len prales a stromy. Cca 30 metrov nad zemou sa zjavil plot a malinká pristávacia dráha s jednou budovou. Bolo tam také dusno, že človek vyschne za pár minút.

Stihol si sa dostatočne aklimatizovať a zvyknúť si na časový posun a oddýchnuť pred samotnou súťažou?

Nemal som s tým problém, precestoval som viac krajín a aj extrémnych, takže bolo to v poriadku.

S ktorým tímom ste bývali v hoteli a rozumeli si najviac?

Najviac asi s Čechmi a Poliakmi, ale ja s každým, aj s domácim Argentínčanom, je to veľmi dobrý chlap.

Vznikli medzi vami povedzme aj „nové priateľstvá“?

Samozrejme. Ak by sme sa stretli niekde doma, určite sa navštevujeme, ale teraz je medzi nami zopár tisíc kilometrov.

Ktoré miesta a mestá ste mali možnosť navštíviť?

Rio de Janeiro, Národný park a vodopády v Iguazú.

A ktoré z týchto miest v tebe vyvolalo najviac pocitov, prípadne by si sa tam chcel niekedy vrátiť?

Nemám jednoznačného favorita, všetko a každé miesto bolo výnimočné už len tým, že u nás to nie je. Po ceste sme stretli divú opicu a povedali sme si: prvá slobodná opica čo sme stretli.

Je nejaký zážitok, na ktorý nikdy nezabudneš? Ak áno, tak ktorý?

Všetko bol obrovský zážitok. Naozaj. Či už spŕška pod vodopádmi, alebo kúpanie sa na svetoznámej pláži Copacabana.

Ako ste trávili voľný čas?

V podstate rovnako. Oddychovali sme na izbe, absolvovali sme večerné prechádzky po meste a spoločné večere pri dobrom jedle (najmä steak).

Ak by si mal možnosť opísať niekoľkými slovami mentalitu Argentínčanov, tak ktoré slová ich podľa teba vystihujú? V čom je základný rozdiel - povedzme v našej a ich mentalite?

Ľudia sú priateľskí, ako aj u nás. Boli sme v Argentíne, kde je takmer bieda. Ja som z dediny a neviem popísať ani mentalitu u nás v Bratislave a ani tam, kde je chudoba. Ťažko povedať, ale sú to presne takí istí ľudia ako z telenovely, všade sami seňor, seňora.

V čom sa podľa teba líši slovenská kuchyňa od tej argentínskej?

No tam to je samý steak a keďže je to Amerika, tak majú asi 10 druhov zemiakov, ale ináč, ako u nás doma. Rezne, údené koleno, cestoviny, hranolky, cvikla a šaláty.

Marek, sú podľa teba Argentínčanky pekné a príťažlivé ženy?

Ako všade vo svete, tak aj tam sú ženy svojim spôsobom pekné. Niekomu sa páči viac tá a druhému zase nie. Ale mám dojem, že ženy sú tam viac bacuľatejšie. No najkrajšia ma čakala doma.

vodopády.jpg

Vodopády v Argentíne

Boli ste tam ako jeden tím. Pomáhali ste si vzájomne a boli si akousi oporou. Myslíš si, že aj to dokáže zohrať rolu pri podávaní výkonov?

Samozrejme. Pomáhali sme si, ako sme mohli. Ak by nebolo Janka Mateja, tak tretie pokusy by som nedal. Je to profesionál, fakt. Poradil mi a perfektne nabandážoval kolená a potom to už išlo.

Pociťoval si povedzme rivalitu jednotlivých súťažiacich?

Jasné, že áno, najmä zo strany domácich.

A čo nervozita, napätie, prípadná tréma. Stáva sa ti, že ju občas pocítiš? Ak áno, ako s ňou bojuješ?

Ja som pokojný typ. Na mne by ste nepoznali, či idem práve na pokus na majstrovstvá sveta alebo niekde na dobré jedlo. Skôr by som sa opýtal Janka Mateja.

Si so svojim výkonom, ktorý si v Argentíne podal, spokojný?

Čo sa týka trojboju, áno. Po ťažkom trénovaní bez sparring partnera som potvrdil európsky výkon a vybojoval striebro. No s výkonom v mŕtvom ťahu som až taký spokojný nebol. Bolo toho už na mňa priveľa, ale aj tak to nakoniec stačilo na jednu zlatú a jednu striebornú medailu.

Čo alebo kto je pre teba „hnacím motorom“ a najväčšou oporou?

Najväčší hnací motor som ja sám, lebo chcem vidieť, kde je moja hranica a kde ma to už nepustí. Oporou v posilňovaní sú všetci moji kolegovia, lebo od nich sa učím a najmä Marek Biroš, jemu vďačím za to, kým som a mojou citovou oporou je moja priateľka, ktorá ma podporuje a fandí mi.

Aké máš plány do budúcej sezóny?

Ďalšia sezóna neviem aká bude, keďže túto som celú venoval trojboju, ale treba sa aj rodine venovať a ešte k tomu staviam dom a to je teraz moja priorita, no mám limity a platia aj na druhý rok, tak hádam Las Vegas vyjde.