Rusínov pozdravili prezidentka i premiér Slovenska

 

 

Takmer 200 delegátov a hostí prostredníctvom svojich zástupcov pozdravili Zuzana Čaputová, prezidentka SR, ako aj Peter Pellegrini, premiér SR. Vo svojich srdečných pozdravoch sa dotkli i sociálnych a ekonomických problémov severovýchodného Slovenska, ktoré negatívne vplývajú aj na rusínsku populáciu.

 

Ďalšími ctenými hosťami boli Peter Krajňák - štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Emília Antolíková - vedúca odboru kultúry Prešovského samosprávneho kraja (PSK), Peter Sokol - prednosta Okresného úradu Stará Ľubovňa, Ľuboš Tomko - primátor Starej Ľubovne, ale aj Olena Papuga - poslankyňa srbského parlamentu.

 

 

Kongresu sa zúčastnili Rusíni z celého severovýchodného Slovenska, napríklad z Klenovej, Sniny, Humenného, Radvane nad Laborcom, Volice, Medzilaboriec, Habury, Paloty, Makoviec, Svidníka, Nižnej Jedľovej, Beloveže, Bardejova, Becherova, Chmeľovej, Kyjova, Jakubian, Jarabiny, Kamienky, Malého Lipníka, Starej Ľubovne, Závadky či Prešova.

 

Na úvod prvej plenárnej časti rokovania bola odovzdaná Cena Vasiľa Turoka-Heteša, prvého predsedu tejto organizácie a známeho dramaturga Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove. Laureátmi sa stali Anna Kuzmiaková (SR), dlhoročná rusínska aktivistka, redaktorka rusínskej tlače а Ivan Pop (ČR), historik špecializujúci sa na dejiny Podkarpatskej Rusi.

 

Súčasťou kongresu boli aj celonárodné oslavy Dňa Rusínov, ktorými nadväzujeme na masové oslavy Dní rusínskej kultúry z medzivojnového obdobia. Tie sa tentoraz uskutočnili v obci Kamienka, kde návštevníkov prišiel osobne pozdraviť aj Béla Bugár, podpredseda NR SR. Oslavy začali panychídou odslúženou grécko-katolíckym otcom duchovným Františkom Krajňákom, členom Spolku sv. Jána Krstiteľa (Общество св. Йоана Крестителя), ktorý tiež informoval o ukončení prác na prekladoch štyroch Evanjelií (Тетраеванґеліе) do rusínskeho jazyka. Po položení kvetov k pamätníku padlým v I. a II. svetovej vojne, pokračovali oslavy spoločným manifestačným sprievodom obcou. V miestnom amfiteátri nasledoval slávnostný program za účasti Barvinku z Kamienky, Čerhovčana z Bardejova či Makovičky zo Svidníka.

 

 

Počas kongresu zasadali pracovné skupiny pre jazyk, históriu, kultúru, masmédiá a turizmus, ktoré majú na starosti propagáciu Rusínov, vydávanie kníh, organizáciu kultúrnych podujatí či detských táborov, ale aj aktívnu obhajobu rusínskych záujmov, ako napríklad vytrvalá snaha o zrovnoprávnenie Rusínov na Ukrajine. V rámci kongresu zasadalo aj IX. Svetové fórum rusínskej mládeže (ІХ. Світове форум русинской молодежі), ktoré si do svojho čela zvolilo Petra Jarinčíka, predsedu aktívnej mládežníckej organizácie molody.Rusyny (молоды.Русины). Ide o združenie s pobočkami vo viacerých slovenských mestách (napr.: Bratislava, Košice, Prešov) poskytujúce zázemie predovšetkým rusínskym študentom a pracujúcej mládeži. Medzi ich najvýznamnejšie aktivity a podujatia patria rusínske plesy a zábavy, tábory pre mladých, výučba rusínčiny, rusínska knižnica, opekačky či festival Rusínska vatra.

 

V záverečnej rezolúcii XV. Svetového kongresu Rusínov účastníci vyjadrili znepokojenie nad denacionalizáciou Rusínov cez cirkevné obrady, napríklad slovakizáciou v SR. Rovnako apelovali na Ukrajinu, aby sa zaradila medzi ďalšie demokratické krajiny a tiež uznala na svojom území Rusínov ako samostatnú národnosť. A hádam najdôležitejším cieľom kongresu je posilnenie rusínskeho povedomia cez sčítanie obyvateľstva v roku 2020 na Ukrajine a v roku 2021 v členských štátoch EÚ, vrátane Slovenska. Práve to bude ideálny priestor na prihlásenie sa k rusínskej národnosti. Počty Rusínov majú totiž stúpajúcu tendenciu a tiež sa dokážu presadiť aj na celoslovenskej úrovni.

 

 

Pozitívnu propagáciu Rusínov prezentujú v masmédiách Michal Hudák či Marián Čekovský, ktorí sú žiadanými umelcami v každej zábavnej televíznej relácii. Do plejády spevákov hrdo hlásiacich sa k svojim rusínskym koreňom patria Kristína, Ivan Tásler či Igor Timko. Rusínsky folklór v podaní Ondreja Kandráča, Štefana Šteca, Rusínskeho tria, Ruthenie z Bratislavy či Poľany z Jarabiny je ozdobou nie jedného festivalu či televíznej show. Preto je skutočne ideálny čas, aby sme túto pozitívnu vlnu využili a pomohli tak aj nášmu mestu, obci, regiónu a rusínskemu národu pri najbližšom sčítaní obyvateľstva v roku 2021.

 

 

Záverom treba dodať, že ďalší Svetový kongres Rusínov sa uskutoční v Poľsku (на Лемковинї), pravdepodobne v Krynici a v medziobdobí ho povedie Svetová rada Rusínov so staronovým predsedom Štefanom Ljavincom z Maďarska či jej členom Martinom Karašom reprezentujúcim Rusínsku obrodu na Slovensku.

 

XV. Svetový kongres Rusínov sa mohol zrealizovať aj vďaka finančnej podpore Fondu na podporu národnostných menšín, príspevku z rezervy predsedu vlády SR Petra Pellegriniho a predsedu PSK Milana Majerského.