Tento článok vyšiel v novinách AHOJ BARDEJOVÍZIE
Michal Kovaľ - výskum mikrosveta
Michal Kovaľ
Michal
Kovaľ má 31 rokov, pochádza z Bardejova a vyštudoval Fakultu
matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského v
Bratislave. Už počas štúdia sa začal špecializovať na oblasť
fyziky elementárnych častíc, pričom sa zapojil do projektu v
laboratóriu CERN nachádzajúcom sa pri Ženeve vo Švajčiarsku.
Od
roku 2016, po ukončení doktorandského štúdia, pracoval v
CERN-e až do mája tohto roku. Od júna už pôsobí na Karlovej
univerzite v Prahe.
Kto
alebo čo vás motivovalo k vášmu povolaniu?
Už
počas základnej a strednej školy som sa zúčastňoval rôznych
prírodovedných olympiád a súťaží, pričom fyzika a matematika
boli mojimi obľúbenými predmetmi. Vďačný som najmä
profesorovi Petrovi Bubákovi, ktorý mi venoval veľa času
počas prípravy na fyzikálnu olympiádu.
Čo
bolo vašou pracovnou náplňou?
Mojou
hlavnou náplňou bola analýza dát experimentu NA62, tiež som bol
zodpovedný za jeden z detektorov experimentu a kvalitu dát, ktoré
sa produkovali.
Čím
bol váš výskum výnimočný?
NA62
je unikátny experiment vo svetovom meradle, keďže skúma veľmi
zriedkavé procesy na úrovni elementárnych častíc, ktoré majú
potenciál poskytnúť prelomové objavy.
Čo
je praktickým cieľom výskumu?
Výskum
v CERN-e je v prvom rade základný výskum, ktorého cieľom je
rozšíriť a spresniť naše poznanie fyzikálnych zákonov.
Samozrejme, že vedľajším produktom výskumu sú aj
technológie, ktoré si nachádzajú uplatnenie aj v praxi.
Čo
by ste odporučili Slovákom, ktorí by chceli robiť to, čo robíte
vy?
Moje
povolanie vedca – fyzika vyžaduje v prvom rade vzdelanie a preto
by som rád povzbudil najmä mladých žiakov a študetov, aby sa
nebáli ísť študovať prírodné a technické predmety.
Čo
je na vašej práci najhoršie a naopak, čo najlepšie?
Najlepšie
je to, že ma práca napĺňa a baví, nikdy nie je nudná a zároveň
je zmysluplná. Najhoršie je na nej to, že v niektorých obdobiach
(napríklad keď bol náš experiment aktívny a naberal dáta) bolo
potrebné pracovať viac než len osem hodín denne a voľného času
mi veľa neostávalo.
Ako
si vysvetľujete masívny odliv najlepších vedcov zo Slovenska?
Vo
všeobecnosti je dobré, ak vedci odchádzajú na istý čas do
zahraničia, kde môžu nadobudnúť cenné skúsenosti, ktoré
nemali šancu získať vo svojej domovskej krajine. Problémom je, ak
sa len veľmi malá časť vedcov zo zahraničia vracia naspäť aj
so získanými skúsenosťami, čo je, bohužiaľ, aj prípad
Slovenska. Jedným z hlavných problémov je, že vedeckí
pracovníci a učitelia sú veľmi slabo ohodnotení a často sú
podmienky na výskum neporovnateľne lepšie v zahraničí.
Skúsite
teda pre laikov zjednodušene povedať, na čom ste v CERN-e
pracovali?
Ja
osobne som pracoval na analýze dát z experimentu NA62. To v praxi
znamená, že som programoval špecifický softvér, ktorý čítal
veľké množstvo dát, v ktorých sme hľadali zaujímavé udalosti
zachytené v detektoroch častíc. Tieto udalosti sme potom
štatisticky vyhodnocovali a merania fyzikálne interpretovali.
Merania sme následne zhrnuli v odborných článkoch
a
prezentovali na vedeckých konferenciách.
Už
ste nejaké výsledky publikovali?
Áno,
už viacero meraní, na ktorých som sa podieľal, boli publikované
v zahraničných vedeckých časopisoch.
Ako
často sa vraciate do svojho rodiska?
Na
návštevy k rodičom do Bardejova zvykneme prísť aj s rodinou
raz alebo dva krát do roka.
(18:00, V.
Novák)