Prišli aj mladí Rusíni z okresu Bardejov

Mladí Rusíni pre pamätnou tabuľou M. Beskyda 

 

 

Táboru sa zúčastnili mladí Rusíni zo všetkých okresov, kde tradične žijú Rusíni, teda Sniny, Medzilaboriec, Svidníka, Bardejova, Starej Ľubovne, Prešova, ale aj z Košíc či Bratislavy.

 

 

V piatok 30. augusta sa tábor začal už zvyčajným podujatím Po stopách Rusínov (По слідах Русинів). Rusínska študujúca a pracujúca mládež navštívila Muszynu – pohraničné kúpeľné mesto v Poľsku. Tento kraj Lemkovinu (Лемковіну) tradične obývali Rusíni, tam nazývaní Lemki, avšak po II. svetovej vojne boli odtiaľ násilne deportovaní v rámci akcie Visla.

 

Mladí svoje kroky nasmerovali aj do Legnavy, kde sa zastavili pri pamätnej tabuli Dr. Nikolaja Beskydu (Николая Бескиду). Tento politický činiteľ medzivojnového obdobia bol gréckokatolíckym kňazom práve v tejto obci v Staroľubovnianskom okrese.

 

Vo svojej dobe bol najvýznamnejším historikom zaoberajúcim sa Podkarpatskou Rusou. Napísal jej dejiny, dvanásť scenárov pre krátkometrážne filmy s náboženskou tematikou a zostavil aj maďarsko-rusínsky slovník. Ostro kritizoval československú vládu za nesplnenie ústavného práva Podkarpatskej Rusi na jej autonómiu.

 

 

V piatok poobede nám prišla porozprávať o obnovení rusínskeho ruchu po roku 1989 Anna Kuzmiaková, členka a bývalá predsedkyňa Rusínskej národnej obrody a tiež redaktorka Národných novín InfoRusyn a rádia Rusyn FM.

 

V roku 1948 bol rusínsky národ komunistickým vedením úradne zrušený a bolo rozhodnuté, že dovtedajší Rusíni sú „len“ subetnikom ukrajinského národa. Zároveň sa Podkarpatská Rus z geopolitických dôvodov stala súčasťou ZSSR a Rusínom nepomohla ani klamlivá agitácia v prospech optácie a presídlenia na sovietsku Ukrajinu.

 

A. Kuzmiaková nám priblížila náročné, no euforické začiatky v 90. rokoch 20. storočia, kedy sa Rusíni mohli konečne po viac než 40-tich rokoch slobodne prihlásiť k svojej národnosti.

 

 

Rusínska obroda na Slovensku si v tom čase stanovila dvanásť cieľov: uznať Rusínov za samostatnú národnostnú menšinu, kodifikovať rusínsky spisovný jazyk, obnoviť vyučovanie rusínskeho jazyka, vytvoriť katedru rusínskeho jazyka, vytvoriť samostatnú rusínsku redakciu v rámci národnostného vysielania Slovenského rozhlasu v Prešove, začať hrať predstavenia v rusínskom jazyku v profesionálnom Divadle Alexandra Duchnoviča, vytvoriť pre Rusínov vysielanie v STV v Košiciach, vytvoriť redakciu periodickej a neperiodickej tlače v rusínskom jazyku v Prešove, rozvíjať a propagovať rusínsky folklór, nadviazať kontakty s inými rusínskymi organizáciami vo svete a vytvoriť Svetový kongres Rusínov, nadviazať kontakty s minoritnými organizáciami v Európe a integrovať sa do nich, prinavrátiť národnostnému múzeu vo Svidníku jeho základné predurčenie, aby to bolo múzeum rusínskej kultúry a slúžilo záujmom tejto menšiny.

 

Okrem posledného sa podarilo splniť tomuto občianskemu združeniu všetky ostatné ciele. A. Kuzmiaková o týchto aktivitách napísala publikáciu Naša dvadsaťročná púť. Tento rok jej bola odovzdaná Cena Vasiľa Turoka-Heteša Svetovou radou Rusínov počas XIV. Svetového kongresu Rusínov, ktorý sa konal v Ľubovnianskych kúpeľoch.

 

Druhú prednášku si pripravili gréckokatolícki kňazi Martin Mráz, tajomník košického gréckokatolíckeho biskupstva a archimandrita Jaroslav Lajčiak na tému Obnovenie gréckokatolíckej cirkvi po roku 1968.

 

Územie Slovenska od Hitlerovej armády oslobodila Červená armáda. S ňou prichádzali aj myšlienky zo Sovietskeho zväzu – najmä idea jednej vládnucej strany a komunizmu, ktorý v ZSSR zahŕňal aj likvidáciu pravoslávnej cirkvi – tak duchovných ako aj veriacich. Gréckokatolícka cirkev mala po II. svetovej vojne vďaka činnostiam blahoslaveného biskupa P. P. Gojdiča vysoký morálny kredit, čo bol jeden z dôvodov na jej zrušenie v roku 1948.

 

Na tento účel bola zneužitá pravoslávna cirkev. Gréckokatolícka cirkev bola obnovená v roku 1968 vďaka iniciatíve zdola. Títo gréckokatolícki kňazi už dlhšie spolupracujú s bunkou m.R v Košiciach, kde sa im so súhlasom biskupa M. Chautura podarilo zaviesť čítanie evanjelia a kázeň v rusínskom jazyku každý utorok o 17:00 v gréckokatolíckom katedrálnom chráme Narodenia Presvätej Bohorodičky (Рождествa Пресвятої Богородиці).

 

Profesor histórie na Prešovskej univerzite Peter Švorc prednášal pre mladých na tému Rusíni v 1. Československej republike II – Krajinská hranica medzi Podkarpatskou Rusou a Slovenskom v medzivojnovom období.

 

Najvýznamnejší historik na Slovensku zaoberajúci sa Podkarpatskou Rusou vysvetlil komplikovaný proces stanovenia administratívnej hranice medzi Československom a Podkarpatskou Rusou, ktorá mala byť autonómnou oblasťou. Hranica bola určená už v Saint-germainskej mierovej konferencii, stanoviť etnickú hranicu medzi východoslovenskými Slovákmi a Rusínmi však bolo náročné.

 

Ako sa po I. svetovej vojne ukázalo, zmeny, ktoré priniesol nový štát, zásadne zasiahli rusínsku spoločnosť, kde prevažovali pozitívne prvky. Neodškriepiteľný bol najmä fakt národnej slobody, ktorý síce rozštiepil dovtedy viac-menej jednotné rusínskeho obyvateľstvo na ruskú, rusínsku a ukrajinskú orientáciu (kultúrnu i etnickú), ale na druhej strane vytvoril priestor, aby proces národnej identifikácie mohol vykvasiť a aby si Rusíni mohli sami a slobodne zodpovedať otázku, kým vlastne sú.

 

Rusíni po prednáške od profesora histórie Petra Švorca (vpravo dole) 

 

Štvrtú tému Spolupráca rusínskych organizácií a ich smerovanie nám predstavil Peter Štefaňák z Malého Lipníka, zakladajúci člen m.R a súčasný predseda Okrúhleho stola Rusínov Slovenska (Округлый стїл Русинїв Словеньска ďalej OSRS).

 

Prednáška mala za cieľ predstaviť mladým ľuďom koordináciu rusínskych organízácii pôsobiacich na Slovensku po roku 1989 až do súčasnosti. Prezentovaný bol postupný vznik najdôležitejších inštitúcií a občianskych združení, ktoré prispievajú k rozvoju rusínskej kultúry.

 

V ďalšom bode bola predstavená platforma OSRS a jej ciele v súčasnom rusínskom dianí.

 

 

Nedeľu doobeda molodŷ.Rusynŷ šli už tradične na liturgiu do gréckokatolického chrámu v Matisovej, resp. na pravoslávny odpust v Litmanovej na sviatok Preobrazenia Hospodinova (праздник Преображение Господне).

 

Členovia a vážni záujemci o členstvo v OZ molodŷ.Rusynŷ mali počas tábora dostatok času aj na ďalšie nápady čím prispieť k rozvoju kultúry tejto tretej najpočetnejšej národnostnej menšiny na Slovensku. Tábor bol ukončený snemom (Сеймом), kde bol za predsedu občianskeho združenia už po tretíkrát zvolený Peter Jarinčík zo Šambrona, zároveň aktuálny predseda Svetového fóra rusínskej mládeže (Світове форум русинской молодежі).

 

Podujatie Tábor s molodŷma po rusiňskŷ (Табор с молодыма по русинскы) sa konalo vďaka finančnej podpore Programu na podporu kultúry národnostných menšín.

(19:18, L. Budayová, OZ molodŷ.Rusynŷ)