Študenti Súkromného gymnázia sa vydali po stopách Leonarda da Vinciho

 

 

Tentokrát sa naša exkurzia zamerala na život a prácu geniálneho vedca a renesančného umelca Leonarda da Vinci, ktorého 500. výročie úmrtia si v roku 2019 pripomíname. Cesta nás všetkých, po nových poznatkoch túžiacich zvedavcov, preto smerovala koncom októbra do krásneho, slnečného Toskánska a Lombardie v Taliansku.

 

Prvou zastávkou bolo prekrásne mesto Florencia, miesto kde da Vinci strávil svoje študentské roky. Dych všetkých sa na chvíľu zastavil pri architektonickom skvoste Dómu Santa Maria del Fiore, v ktorom bol spáchaný atentát na známu florentskú bankársku a mecenášsku rodinu Mediciovcov. Okrem ďalších súvislostí tento Dóm vyniká svojou renesančnou kupolou, dodnes považovanou za zázrak stavebnej techniky. Prechádzka Dómskym námestím a Piazzou della Signoria so známou fontánou, či mnohými svetoznámymi sochami, okrem iných aj Michelangelovho Dávida, nám padla veľmi príjemne. Pokračovaním bola prehliadka svetoznámej Galérie Uffizi, v blízkosti známeho Mostu zlatníkov – Ponte Vecchio, kde sme mali možnosť obdivovať obrazy svetoznámych umelcov. Všetkých nás uchvátili maľby - Botticelliho diel Zrodenie Venuše, či Primavera, Michelangelovej Svätej rodiny, Caravaggiovej Medúzy a samozrejme tu umiestnené Da Vinciho výtvarné diela Zvestovanie, Klaňanie kráľov, či Krst Krista. Po doplnení energie históriou a umením, sme netušili, že onedlho ešte budeme obdivovať baziliku Santa Croce, ktorá je miestom posledného odpočinku významných Florenťanov, napríklad už spomínaného Michelangela, Machiavelliho, Rossiniho a iných.

  

 

Nasledujúci deň patril rodnému kraju Leonarda da Vinciho – malebnému mestečku Vinci. V ňom sme si prehliadli miestne múzeum s replikami da Vinciho vojenských, leteckých, stavebných strojov, modelov, ale aj jeho poznámok, rukopisov a nákresov z anatómie, či náčrtov známych malieb, čím uvedené múzeum patrí k najväčším a najoriginálnejším zbierkam svojho druhu na svete.

 

Pokračovaním bola návšteva bývalého prístavného mesta Pisy a jeho Námestia zázrakov, ktoré očarilo hádam každého. Vyšli sme na naozaj Šikmú vežu a krátky čas sme strávili aj v priľahlej Bazilike Santa Maria Assunta. Práve v nej sa nachádzal luster, ktorý zaujal miestneho slávneho rodáka z Pisy - Galilea Galileiho ako inšpirácia pre pulzmeter a jeho ďalšie fyzikálne objavy.

 

 

Poslednou zastávkou na našej ceste za poznávaním života a práce da Vinciho, teda poznávaním vedy, histórie a umenia, ostala metropola severného Talianska - Miláno. Pešia prehliadka Milána bola očarujúca. Navštívili sme Milánsky dóm, ktorý patrí medzi najväčšie gotické stavby na svete. Obdivovali sme Galériu Viktora Emauela II., jednu z najznámejších obchodných pasáží na svete, či divadlo La Scala, ktoré dali postaviť Habsburgovci pri svojich návštevách tohto mesta. Nevynechali sme ani Castello Sforzesco, milánsky opevnený hrad s rozsiahlou galériou a múzeom, a taktiež miestom tvorby da Vinciho. Tu sme pri príležitosti 500. výročia úmrtia tohto génia, mali možnosť formou unikátnej interaktívnej videoprojekcie nahliadnuť do súčasnej práce reštaurátorov, ktorú používajú pri odhaľovaní pôvodnej maľby Leonarda da Vinciho s kmeňmi stromov, vetvami, koreňmi a kameňmi a s jeho vizuálnymi predstavami o botanike a astronómii. Taktiež sme tu mali možnosť vidieť Michelangelovu nedokončenú Pietu Rondanini, či známy milánsky Oblúk mieru na konci parku hradného areálu. Na konci dňa sme sa plní nových zážitkov a hlbokých vedomostí o živote a tvorbe da Vinciho a ďalších informácií o Taliansku, aj vďaka pani sprievodkyni Mgr. Michaely Šimove, vydali na spiatočnú cestu domov.

 

Všetko v živote má svoj začiatok, ale aj koniec. My sme už doma, ale zážitky nám ostanú navždy. Sme vďační, že na tejto ceste za poznaním sme sa obohatili o mnoho vedomostí z rôznych vedných odborov. Kto vie, možno sa táto exkurzia stala podnetom k tomu, aby ovplyvnila naše kroky do budúcna a výber nášho budúceho povolania. Možno prispela k tomu, aby sa z nás stali budúci architekti, vedci, umelci alebo návrhári. Čas ukáže, ale každopádne sme veľmi vďační za ....