Šport potrebuje viac financií

 Tento článok vyšiel v novinách AHOJ BARDEJOVÍZIE

 

Skončil som školu. Zamestnal som sa v Bardejove, čo som chcel. Považujem sa za lokálpatriota. Najprv som o tom rozmýšľal, tak na tých 20 percent. Mal som pocit, že som mladý. Potom ma oslovil okruh ľudí, či by som nechcel do toho ísť. Povedal som, že ak súčasní poslanci za náš obvod, Andrej Hudák alebo Martin Šmilňák nebudú znovu kandidovať, tak do toho pôjdem. Ale nechcel som ich vytlačiť. Andrej Hudák sa rozhodol, že nepôjde kandidovať, tak som nakoniec išiel. Asi aj preto, že som videl, že v mojom okolí sa dá realizovať mnoho nápadov, ktoré som mal. Mal som veľa energie. Videl som, že sú možnosti.

 

 

Aj aj. Niektoré konkrétne veci sa mi už aj podarilo naplniť. Mal som konkrétne veci, ktoré som chcel dosiahnuť, a potom aj všeobecné veci v určitej oblasti. Ja to rozdeľujem na prácu v obvode a prácu na úrovni mesta. Práca v obvode je väčšinou infraštruktúra a podobné veci. V meste sú to skôr systematické veci, ktoré majú dopad na celé mesto. Napríklad, ja sa chcem sústrediť na šport a školstvo.

 

 

Podarilo sa presadiť investíciu vo výške 60 tisíc. Polovica z toho išla z prostriedkov úradu vlády na výstavbu multifunkčného ihriska na Bardejovskej Zábave. Považu­jem túto lokalitu za dlhodobo zaned­bávanú. Vzniklo ihrisko Pod Šibeňou Horou. To bol projekt cez komunitnú na­dáciu, to som robil ako občan, nie ako po­slanec, ale možno mi poslanecký mandát v tom pomohol. Tiež sa podarilo získať dotáciu pre svetovú výstavu, ktorá sa práve teraz v Bardejove zrealizovala - City of Bardejov. Rovnako bol úspech presadenie kompetentných ľudí do komisií MsZ

 

 

Neochota úradníkov. Nechcem hádzať všetkých do jedného koša, lebo sú niektorí veľmi ochotní. Ale z niektorých som, po­viem úprimne, možno aj sklamaný.

 

 

Rozdeľovať dotácie do športu adresnejšie a spravodlivejšie.

 

 

Áno. Na základe objektívnych kritérií a bodov prideliť balík peňazí určených na šport. Problém číslo jedna je, že tých peňazí na šport je málo. Problém číslo dva je, že aj to málo sa nerozdeľuje spravodli­vo. Skôr je to “strieľanie od brucha”. Tomu toľko, tomu toľko.

 

 

Mesto argumentuje tým, že poskytuje bez­platne veľa hodín športovísk. Zimný šta­dión, plaváreň, športovú halu. Čo je naozaj pravda. V tomto je mesto ústretové. Na druhej strane sú kluby, ktoré nevyužívajú tieto športoviská. Majú špecifickú činnosť, tým pádom prichádzajú o túto výhodu. Potrebujú viac dofinancovať a tie dotácie sa im nedostanú.

 

 

Napríklad len na prevádzku futbalového štadióna sa dáva 200 tisíc ročne. Čisto len na energie, na prevádz­ku, na režijné náklady. Verím tomu, že sú to reálne náklady. Od rána do večera sa tam kúri, svieti, polieva. A na činnosť špor­tových klubov ide len 19 800 eur na polrok. Myslím, že je to pre 15 klubov, ktoré pôso­bia na úrovni mesta. Treba rozlišovať, lebo iné potreby majú hokejisti a iné potreby napríklad šachisti.

 

 

Môj návrh bol predstavený na komi­sii. Treba ho dotiahnuť. Spočíva v tom, že sa nastaví 6 objektívnych kritérií. Môžem spomenúť napríklad počet čle­nov, finančnú náročnosť športu, mieru úspešnosti, potom či klub užíva nejakú inú podporu zo strany mesta. Môj návrh je, aby každé kritérium do­stalo príslušnú váhu a príslušné skóre, body. Ak máme následne nejakú sumu na rozdelenie, rozdelí sa to parciálne podľa počtu bodov. Je to môj návrh. Nie je to možno dokonalé. V tom bodovaní je istá miera subjektivity. Ale je to stále objektívnejšie ako strieľanie od brucha. Neviem si predstaviť objektívnejší spôsob. Možno to niektorým klubom uškodí, ak majú viac ako im je treba. Ale naopak, niektorým, ktorí to objektívne potrebujú to pomôže.

 

 

Pred rokom o tomto čase moje ciele vo verejnom živote boli nulové. Tým chcem povedať, že veci sa rýchlo menia. Momentálne sa chcem učiť v komunálnej politike. Angažujem sa aj v druhej samo­správe na úrovni kraja. Aj keď inak. Skôr pracovne.

 

 

Boli chvíle, kedy som to ľutoval. Na druhej strane, keď vidím, že sa stane niečo, čo reálne pomôže, tak ma to povzbudí.