Čas ukázal, že som mal pravdu

 

 

Môj prvý kontakt s ľuďmi (nazvime ich - z opozície) bol cez hudbu. Pokoncertné de­baty s Burianom a Dedečkom boli názormi ľudí, ktorí koncertovali po celom Československu a prenášali nálady, hlavne mladých ľudí. Odozva medzi nami mladými bola hlavne z dôvodu, že sme chceli vylepšovať spoločnosť. V úvode nás bolo asi 6 -7 ľudí. Postupne medzi nás prišli ďalší. Nebolo to ľahké. Všetci sme boli zväzáci vo funkcii.

 

 

Celý tento proces riadil Jozef Porjanda. Vtedy sme sa viac menej bavili, ako meniť spoločnosť, čo vylepšiť. Prvýkrát som sa stretol so slovíčkom prevrat v Šumperku (v Česku) na celoštátnej prehliadke voľnočasovej tvorby. Tam som sa zoznámil s jednou herečkou z brnenského divadla. Zistili sme, že nás niečo spája a tak konver­zácia skĺzla aj na jej tajomstvo, že je členkou organizácie české deti a že sú v príprave na prevrat, že chcú obnoviť české kráľovstvo.

 

V trojdňových spoločných debatách som sa dozvedel veľa. Bol som prekvapený, ako je to pripravené a kam siahajú nite. Zaskočilo ma, že je v tom namočená aj KŠČ. Chcela, aby som vytvoril bunku na Slovensku ako Slovenské deti. Odmietol som. No naštrbilo ma to. Keď sa začalo hovoriť o niekoľkých vetách, kde sa mala odsúdiť Charta 77, vystúpil som s požiadavkou, aby text bol prečítaný, inak sa nedá niečo odsúdiť, čo nepoznáme. Bolo mi vyhovené.

 

O týždeň bol text prečítaný, no v ZŤS sme odmietli podpísať jej odsúdenie. Búrlivý zjazd SZM v Prahe, ktorý som ab­solvoval, poslal do čela revolučnejšie krídlo, ktoré chcelo zmeny po vláde. O tri mesiace na to prepukla revolúcia. V ten večer sme boli myslím že štyria, ktorí prejavi­li záujem ísť do toho. Bolo ťažké presvedčiť ľudí ísť s vlastnou kožou na trh. Mnohí mali strach a nechceli riskovať. Ako prvé prišli na rad podniky a organizácie, kde sme pracovali.

 

V nemocnici to dopadlo nerozhodne. As­poň takto to prezentoval Jozef. Ostalo to na mne, potiahnuť to v ZŤS. Potrebovali sme dostať veľkú fabriku na svoju stranu. Pomo­hol mi Juraj Dančišin. V ZŤS sme to ustáli a potom sa pridávali ďalší. Vyhrané sme mali, keď sa zapojila polícia. Spočiatku to bol pro­test mladých. Prišli nás podporiť aj študenti z Bratislavy. Aktívny od začiatku bol aj Tono Snak.

 

Do klubu mladých, kde sme mali centrum, začali prichádzať ďalší. Mrzí ma, že tí čo prišli neskôr, keď už bolo jasné, že nič ne- hrozí, začali sa hlasnejšie prejavovať. Pos­tupne sme boli odstrkávaní. Ako prvý som bol na rade ja. Moje kritické názory neboli po vôli mnohým. Čas ukázal, že som mal prav­du. Vývoj sa uberal iným smerom ako bolo pôvodne v pláne. Začínal chaos. Bolo veľa múdrych hláv a tak po mesiaci som prestal mať záujem angažovať sa. Bolo to už neprehľadné. Kým prvý večer sme boli štyria, potom sa už za organizátorov zrazu hlásilo štyristo.

 

Zistil som na vlastnej koži, že revolúcie požierajú svoje deti. Ak mám zodpovedať na otázku, či neľutujem, že sa zmenil režim, odpoviem, že nie, no je mi však ľúto, že sa ne­prebrali mnohé dobré veci z bývalého režimu. Ak by sa to stalo, boli by sme ďalej. Slováci majú veľmi veľa zlých vlastnosti.

 

Ľudia sa naučili hádzať svoju neschopnosť na druhých. Sme nenávistní, nevieme spolupracovať, odpúšťať, posúvať sa ďalej. Sme závistliví a majetní. Ak sa pozriem na správanie ľudí, je to ešte horšie ako za socializmu. Sme viac uzavretí a viac nepriateľske­jší.

 

 

Život mladého človeka, aký sme poznali v bývalom režime, už neexistuje. Ak rozprá­vam mladým pravdu a neskreslene, mnohí mi neveria. Vraj je to vymyslené, je to z roz­právky. Im je predchádzajúci režim vylíčení podľa potrieb dnešnej doby. Nechceme poznať ozajstnú pravdu. Mali by sme poznať dobré, ale aj zlé stránky bývalého režimu, aby sme nerobili rovnaké chyby ako v minulosti. Ľutujem tých, ktorí poznajú len jednu vetu ... bývalý režim bol zlý, za všetko môžu komu­nisti. Dnes to zmenili na ... za to môže Fico, za to môže Smer.

 

Ak pozerám dnes na našu politickú scénu, tak sa musím za ňu hanbiť. Za to sme my v novembri 1989 nenasadzovali krk. Je mi ľúto, že osobné zlyhania sú kompenzované vyjadrením ... za to môže ... Pýtam sa, aký je podiel jednotlivca na formovaní štátu. Odpo­viem si ... obrovský. Tak sa začnime správať zodpovedne a zanechajme niečo pozitívne po sebe. Poprial by som mladej generácii veľa dobrých rozhodnutí, aby vybudovali Slovensko na TOP štát, v ktorom by chcel žiť každý. A ešte jedna rada na záver. Chráňme si príro­du, je to náš životný priestor.