Tento článok vyšiel v našich novinách
Názor Bardejovčanov
Míting Verejnosti proti násiliu v Bardejove, november 1989
Pred
30 rokmi, 17. novembra 1989, začala nežná revolúcia, ktorá
priniesla pád komunistického systému v Československu,
slobodu, demokraciu a obnovenie ľudských práv. Na Slovensku
je 17. november ako Deň boja za slobodu a demokraciu vyhlásený
za štátny sviatok. Opýtali sme sa obyvateľov Bardejova, aký
názor majú na tieto pamätné udalosti.
Oliver,
39 r. „Teraz tu máme slobodu, slobodné
voľby, môžeme cestovať po celom svete.
Udalosti 17. novembra vnímam pozitívne.“
Ján,
64 r. „Očakával
som viac ako sa dosiahlo, nevysporiadali sme sa poriadne s minulým
režimom. Bývali komunisti a eštebáci sú ešte stále vo vedúcich
funkciách
po celom Slovensku a aj v Bardejove. Mrzí ma aj rozdelenie
Československa.“
Zuzana,
25 r. „Nebola som vtedy ešte na svete, takže to neviem presne
zhodnotiť. Vraj sme vtedy boli zaostalí a dobré veci sa dali kúpiť
len zriedkavo a na čierno.“
Milan,
49 r. „Bol som vysokoškolský študent a pamätám sa na tú
výnimočnú atmosféru. Bola to nová vec, zážitok, ktorý
som dosť intenzívne prežíval. Bol som nadšený z pádu
komunistického režimu. Ľudia boli plní nádeje a očakávania.
Veľa sa odvtedy zlepšilo a ideme správnym smerom.“
Darina,
62 r. „Nežije sa teraz lepšie ako pred tým. Napríklad sociálne
zabezpečenie, je tu plno bezdomovcov a aj veľký nárast
kriminality. Ďalej mladé rodiny si musia brať hypotéky
na 30 rokov. Je neistota pre mladých. My sme mali väčšiu istotu
zamestnania, bývania.“
Stanislav,
56 r. „Vnímam to veľmi pozitívne. Bola nesloboda a báli sme sa
vyjadriť svoj názor. Teraz sa už nemusíme báť a to je to
najdôležitejšie zo všetkého.“
Ivan,
70 r. „Bola to veľká zmena k lepšiemu, škoda, že to neprišlo
skôr, už v 68. roku za Dubčeka.“
Veronika,
57 r. „Nežná revolúcia nám priniesla viac anarchie ako
demokracie. Každý si myslí, že si teraz už môže robiť čo
chce. Vytratila sa úcta a skromnosť.“
Eva,
61 r. „Som
rada, že teraz môžeme slobodne vyznávať svoje náboženské
presvedčenie. Bola som štátny zamestnanec a nemohla som chodiť do
kostola a deti nemohli chodiť na náboženstvo.“
(19:35, V.
Novák)