Tento článok vyšiel v našich novinách
30 rokov od nežnej
Jozef Jarina
V
novembri 89 sa vnútorne slobodným ľuďom, túžiacim aj po
vonkajšej slobode a všeobecných ľudských právach, podarilo
za pár dní zboriť totalitný režim! Režim, ktorý sa pre drvivú
väčšinu jeho obyvateľov zdal neotrasiteľný.
Z
dňa na deň nastávala sloboda. Sloboda slova, zhromažďovania,
slobodné voľby, sloboda cestovania, vierovyznania - aj pre
pracovníkov v štátnej správe, sloboda podnikania. A my,
obyvatelia dovtedy totalitnej spoločnosti, sme sa začali spoznávať
tak naozaj, reálne - akí sme, čo dokážeme i čoho sme schopní.
Dnes,
po 30-ich rokoch prežitých v slobodnej spoločnosti, už viem
lepšie porozumieť aj tým stránkam našich novodobých dejín, na
ktoré nie sme hrdí a v školskom dejepise bola o nich len veľmi
strohá zmienka, alebo dokonca žiadna.
Už
viac rozumiem, ako rýchlo a prečo sa za Slovenského štátu mohol
zmeniť postoj mnohých Slovákov k svojmu dovtedy dobrému susedovi
- Židovi, prečo komunisti po prevzatí moci v 48-om boli schopní
sa navzájom väzniť, dokonca aj odsudzovať na smrť! Aj zahrávanie
sa “husákovcov” so svojimi obyvateľmi štátu, od ktorých
požadovali, aby verejne nazývali okupáciu našej krajiny
ruskými vojakmi “bratskou pomocou” sú, po skúsenostiach z
vládnutia demokraticky zvolených vlád (!), už nie tak
nepochopiteľným správaním, aj keď vždy odsúdeniahodným.
Na
druhej strane roky prežité v slobode ukázali predovšetkým aj to,
koľko tvorivosti, odborných schopností, morálnej zodpovednosti,
empatie, solidárnosti a dobročinnosti je v ľuďoch. Práve vďaka
nositeľom týchto pozitívnych ľudských vlastností môžeme
dnes oslavovať 30 rokov života v slobode a demokracii a byť v
spoločnosti najvyspelejších krajín Európy!
(9:58, J. Jarina)