Slovensko premenu zvládlo
Atmosféra volebnej kampane 1. slobodných volieb v Bardejove, jún 1990
Máme tu 30. výročie 17. novembra, kedy sa začal demokratický proces v Československu. Našich 30 rokov slobody. Z mnohých strán zaznieva, ako sa zmenila životná úroveň a máme sa lepšie. A teda ja sa pýtam máme sa naozaj lepšie, získali sme slobodu o ktorú sme tak dlho bojovali? Čo vlastne slovo sloboda znamená? Jedným z významov slova sloboda v slovníku je, a k tomu sa aj najviac prikláňam, obdobie bezstarostnosti a voľnosti. Do istej miery sa táto definícia zhoduje s naším stavom po roku 89, ale je to naozaj iba o tom?
Historik Philipp Ther vo svojej knihe prirovnáva príbeh Slovenska k jedným z najúspešnejších. Píše ako Slovensko zvládlo premenu z komunistického režimu na demokraciu a trhovú ekonomiku. Krajinu ale nemení len finančná stránka, či 150 politikov. Každý z nás je bezprostrednou súčasťou a do istej miery ovplyvňovačom svojho okolia. Práve vďaka každému jednému z nás môže byť práve naše prostredie férovejšie, slušnejšie a lepšie. A je to práve nezáujem a nezaiteresovanosť, ktoré nás stavajú do pozície ako ľudí, ktorí slovo sloboda nepochopili úplne presne.
Študenti sa nebáli
Študenti. Hlavní protagonisti 17. novembra. Nebáli sa výjsť do ulíc za to, čo vedeli, že patrí im. A zatiaľ čo nevinne spievali Gaudeamus si ani neuvedomili, že spolu so spievaním píšu nové dejiny. Pozrime sa na nás, študentov dnes. Mnohým z nás sa pojem komunizmus či socializmus nespája s ničím, čomu vďačíme aj za to, že dnes sa jednoducho k moderným dejinám na dejepise skrátka nedostaneme, alebo tomu venujeme len málo času. Nevzdelanosť je tiež jedným z problémov, ktorý dnešných mladých láka k nesprávnym rozhodnutiam a vo voľbách sa k moci dostávajú nasledovatelia možno inej no stále nesprávnej a nebezpečnej ideológie. Je očividné a smutné, ako sa dnes mladí ľudia nechajú ľahko ovplyvniť extrémistami. Hoci veľa mladých si udalosti zo 17. novembra neprežili na vlastnej koži, týmto nerozvážnym podporovaním populistov si očividne vybojovanú slobodu ani trochu nevážia.
A my, večne nespokojní ľudia, ktorí nemajú problém vyjadriť nesúhlas aj s najmenšou často len banálnou vecou odvolávajúc sa na vetu "Veď je to môj názor", často nechápeme ani samotnému pojmu komunizmus, ktorý spomínanú vetu nemal ani len vo svojich slovníkoch. Sociálne siete dali ľuďom veľký priestor na šírenie a zverejňovanie svojich často negatívnych názorov. Skúste si ale predstaviť túto vymoženosť vôbec nemať. Skúste si predstaviť nebyť schopný slobodne cestovať a vidieť veľa krásnych pamiatok, či ochutnať inakosť zahraničnej krajiny. Skúste si predstaviť žiť v strachu, nemožnosti slobodne dýchať či poriadne robiť čo vás baví. Tak takto nejako sa cítili ľudia pred 17. novembrom 1989.
Nedovoľme návrat k neslobode
Nedovoľme nikomu z nášho okolia aby náš svet menil k horšiemu. Nedovoľme už nikdy návrat k NESLOBODE. Dnes ju máme, bola nám odovzdaná, nesklamme vízie našich predchodcov. Zober si právo na slobodné vyjadrovanie a voľby ako jednu z najväčších zbraní na bojovanie proti negatívnym vplyvom našej krajiny, a konečne si uvedom, že všetko zlé s čím nesúhlasíš a vidíš, že škodí sa dá zmeniť. A áno je to aj v tvojich rukách. Poďakuj sa SLOBODE.
(18:30, Paula Zbrehová, 5.G Gymnázium L. Stӧckela, foto: J. Hollý)