Tento článok vyšiel v našich novinách
kredenc.
Anička (vľavo) s manželom Ferkom Hvizdom a vinárkou Miškou Staškovou počas degustácie vo vínnej pivnici pod kredencom
Anna
Hvizdová má tridsaťdva rokov a
pochádza z Bartošoviec. V Prahe, Paríži a Ženeve žila trinásť
rokov. Do Bardejova sa vrátila minulé leto. Je spoluzakladateľkou
kredenca.
Čím
všetkým ste prešli študijne a pracovne, kým ste sa rozhodli
vrátiť sa na Slovensko a usídliť sa pracovne v Bardejove?
Po
absolvovaní bilingválneho gymnázia v
Prešove som odišla do Prahy študovať Politológiu
na VŠE, štúdium sa mi však nepodarilo
dokončiť, keďže som sa rozhodla
nevrátiť z dovolenky v Paríži, kde som začala pracovať v
hotelovom biznise. Za desať rokov v Paríži som prešla niekoľkými
hotelmi, od Hiltonu cez historické paláce Hotel Plaza Athenée, či
Four Seasons Hotel
George
V. Otvárala som aj boutique hotel v
parížskej štvrti Saint Germain ako zástupca
riaditeľa, kde som sa starala o náročný celodenný kolobeh a
následne pri oznámení o
znovuotvorení legendárneho hotela Ritz Paris
som sa rozhodla skúsiť šťastie a začala som tam pracovať v tíme
Guest Relations.
Starala
som sa teda o blaho a pohodu hostí a koordinovala prácu a súzvuk
600 zamestnancov
s cieľom potešiť a vyplniť všetky
priania
a potreby klientov. Po pár rokoch som dostala od bývalého kolegu
ponuku presťahovať
sa do švajčiarskej Ženevy a pracovať tam opäť pre Four Seasons.
Prečo
ste sa rozhodli do Bardejova vrátiť? Bol to nejaký impulz alebo
rozhodnutie postupne zrelo?
Už
keď som prijala ponuku v Ženeve, bolo mi jasné, že čoskoro s tým
pobehovaním po svete skončím. Manažérska práca vo veľkých
korporáciách je príjemná, je každodennou
výzvou, ale i obetou. V hotelovom
svete nerozoznávate piatok ani sviatok,
všetko
sa vám zlieva podľa dátumu príchodov
a odchodov dôležitých hostí.
Pracujete
veľa a dlho, síce za adekvátne ohodnotenie,
ale bez rovnováhy v osobnom živote. Po francúzsky sa vraví:
´metro, boulot, dodo´, čo v podstate znamená, že počas dňa
stíhate akurát tak metro do práce, robotu a spánok, čo verne
popisuje parížsky i ženevský životný štýl a pracovné
nasadenie.
Keďže
sa aj v mojom súkromnom živote odchodom z Paríža veľa zmenilo,
začala som pracovať s myšlienkou na návrat späť domov po
trinástich rokoch v zahraničí. Dávkovala som si častejšie
návštevy domoviny,
doučovala sa slovenčinu, z ktorej som za tie roky vypadla, aj keď
to znie hlúpo.
Na
čo ste si po návrate museli zvykať najviac?
Slnko
tu zapadá omnoho skôr, dni sú teda kratšie a zima je veľmi tuhá
a veľmi dlhá. Musela som začať nosiť ponožky, ktoré som
dovtedy ani nevlastnila. Bála som sa, ako
budem zvládať povestnú nevrlosť ľudí pracujúcich v službách
a obchodoch.
Za
tie roky som si vybudovala slušnú profesionálnu
deformáciu a občas bolo ťažké preklenúť sa cez zlé nálady
personálu bez dostatočného vyškolenia. Ľudia sú však veľmi
často práve zrkadlom toho, koho majú pred sebou a tak som si
povedala, že keď k nim budem príjemná ja, nemajú dôvod byť ku
mne nepríjemní. Nefunguje to však zaručene, takže som sa tiež
naučila aj zdvihnúť a odísť, aby som nemusela míňať energiu
na zbytočnú konfrontáciu.
Čo
ste si podľa vás priniesli zo zahraničia do Bardejova?
Otvorenú
myseľ, zmysel pre detail, organizovanosť
a kritický prístup. Snažím sa robiť veci dobre, pristupovať k
ľuďom milo a priniesť prirodzenosť a odbornosť aj do prístupu k
ľuďom.
Interiér a ukážka sortimentu v kredenci na Poštovej ulici
Čo
vnímate v Bardejove ako najväčší problém a aké vidíte
riešenie? A naopak, čo ponúka Bardejov, čo nie je možné nájsť
v zahraničí?
V
Bardejove sa žije veľmi príjemne, mesto je malé, je pomerne
jednoduché nadviazať nové kontakty. Existuje tu množstvo rôznych
skupín a každý každého pozná, každý má reputáciu. To je asi
občas aj tým problémom, podobne ako v iných malých mestách.
Nežiť v
anonymite mi však vyhovuje a v porovnaní s
metropolami, kde žije človek v podstate sám obklopený miliónmi
ľudí, je to skvelá a príjemná
zmena. Konzervatívne myslenie je hlboko
zakorenené v našom regióne a bude trvať, podľa môjho názoru,
ešte aspoň jednu
generáciu, kým sa to pohne viac dopredu.
Sme však na dobrej ceste vďaka rôznym aktivitám, organizáciám a
individuálnym počinom.
Čo
vám chýba zo zahraničia?
Efektivita
práce v istých odvetviach, kde si ľudia nevážia, čo robia a
kvalitu života, ktorú im práca prináša. Otvorenosť, úprimnosť
a
transparentnosť prejavu sa tiež občas nenosia a ľudia majú
problém jasne artikulovať
svoj názor, ak s vami nesúhlasia. Uprednostňujú držať sa
hlúpeho príslovia: len
aby dobre bulo…, a to dlhodobo funguje len málokedy.
Akým
pracovným aktivitám sa teraz venujete v Bardejove?
Podarilo
sa nám s manželom rozbehnúť predajňu poctivých potravín
kredenc. na Poštovej ulici v Bardejove, ktorá nám robí veľkú
radosť. Starám sa taktiež o neziskovú organizáciu Fond
židovského dedičstva v Bardejove, založenú bardejovským
rodákom preživším holokaust, pánom Emilom Fishom. Jazykové
schopnosti som tiež mohla odovzdávať deťom i dospelým vďaka
Marte
a
Artovi Breiskym v ich jazykovej škole Inštitút cudzích
jazykov, v ktorej som sa ja sama ešte ako dieťa zamilovala do
angličtiny.
Čo
ponúka váš obchod kredenc. na Poštovej ulici?
Náš
kredenc. je inšpirovaný kredencom mojej babky, ktorý voňal
všetkými vôňami a skrýval množstvo dobrôt a prekvapení. Tak
podobne i my ponúkame široký sortiment výrobkov. Zákazníci u
nás nájdu jedinečné korenia, kvalitnú kávu, iskrivé víno, ale
i nealkoholické nápoje.
Ponúkame
zdravé sladkosti a slané pochúťky s lepkom, ale i bez lepku a
všetko čo potrebujete, aby ste si vlastné dobroty napiekli či
uvarili sami doma.
Spolupracujeme
s firmou, ktorá nám dodáva každý týždeň skvelé čerstvé
syry a mliečne výrobky, ponúkame však i nemliečne produkty
bez laktózy z mandlí, sóje alebo ryže. Kvalitnými mäsovými
výrobkami zo skutočného a slovenského mäsa, nás zásobuje malá
firma z Terne pri Prešove a rodinná firma spod Tatier. Tými
vegánskymi zase firma z
Drietomy.
Široký sortiment produktov si zákazníci môžu zakúpiť už aj
bez obalu, čomu sa mnohí veľmi potešili.
Nikdy
ste neľutovali svoje rozhodnutie vrátiť sa? Čo vám príchod do
Bardejova pri pohľade späť dal a prečo sa, podľa vás, oplatí
vrátiť?
Ani
raz. Som veľmi šťastná a spokojná so svojím rozhodnutím.
Slovensko i Bardejov ponúkajú mnoho príležitosti na profesionálny
i osobný rozvoj. Mnoho vecí tu ešte nefunguje poriadne, prípadne
vôbec, o dôvod viac možno
aj prispieť svojou troškou a byť komunite prospešný. Veľmi rada
však budem aj naďalej vyhľadávať letiská a spoznávať svet,
ale už len vo forme výletov a zaslúženej dovolenky.
Získala
som nepoznanú kvalitu života, nezameniteľnú blízkosť
rodiny a priateľov a takú všeobecnú pohodu. Mám šancu robiť
to, čo ma baví a spolupracovať so skvelými ľuďmi. Nemám čas
na nudu a stále sa učím niečo nové, nemám sa veru na čo
sťažovať, skôr naopak.
(9:55, red)