Konferencia „100 rokov zákona o knižniciach“
o fungovaní verejných knižníc
Ocenení knihovníci
Pohľad na minulé fungovanie verejných knižníc, na ich súčasné
postavenie i vízie do budúcnosti priblížila odborná
konferencia „100 rokov zákona o knižniciach“ z 11.
decembra. Súčasťou osláv storočnice zákona z roku 1919
bolo oceňovanie deviatich osobností, ktoré sa zaslúžili o rozvoj
knihovníctva v Prešovskom samosprávnom kraji.
Konferencia bola realizovaná v spolupráci
s Knižnicou P. O. Hviezdoslava v Prešove
a Krajskou pobočkou Spolku slovenských knihovníkov a knižníc.
Poukázala na postupný vývoj verejných
knižníc od roku 1919 do súčasnosti. Práve zákon z 22. júla
1919 bol pre ne v mnohých ohľadoch medzníkom. Významnou
mierou ovplyvnil vzdelanostnú úroveň vo vtedajšom Československu.
Spustil vlnu zakladania obecných
knižníc naprieč celým naším územím. Na Slovensku umožnil
vybudovať jednu z najhustejších sietí knižníc na svete.
Dnes sú knižnice vo verejnom živote miest
a obcí nezastupiteľné. „Sú
miestom dovzdelávania a kultúry, ale tiež stretávania sa.
Predstavujú fenomén - pilier spoločnosti, ktorý ponúka
prirodzený priestor pre gramotnosť akéhokoľvek druhu, aktívne
podporuje aktivity obyvateľstva a najmä vyrovnáva sociálne
rozdiely,“ vyjadril sa počas konferencie predseda PSK
Milan Majerský, ktorý nad podujatím prevzal záštitu.
„Samotné knihy sú v dnešnej dobe veľkou vzácnosťou. Niektorí
možno poviete, že sa ich číta viac, než kedysi, niektorí, že
menej. Všetko to závisí od toho, kto a akým spôsobom vedie
svojich blízkych k literatúre. Je dôležité robiť tak od útleho
detstva, aby si už malé deti osvojili návyky spojené s čítaním
a mohli ich sprevádzať po celý život až po jeho starobu. Knihy
nás predsa vzdelávajú a otvárajú nám celkom nové obzory.
Formujú našu osobnosť, určujú charakter a prezrádzajú našu
veľkosť. Človeka nerobí človekom len to, s kým sa priatelí,
ale najmä to, čo číta.“
Smerovanie knižníc
Odborníci
z oblasti knihovníctva počas stretnutia poukázali i na budúce
smerovanie kultúrno-vzdelávacích inštitúcií. „K
tomu, aby slovenské knihovníctvo ďalej napredovalo, je potrebné
neustále skúmanie potrieb verejnosti, ideového a obsahového
zamerania knižníc, aby čo najviac vyhovovali knižničnej sústave
na Slovensku. Samozrejme, nemenej dôležité je aj ich priestorové,
materiálne a personálne zabezpečenie i celoživotné vzdelávanie
knihovníkov. Vďaka tomu všetkému môžeme zachovávať kultúrne
dedičstvo pre ďalšie generácie,“ poznamenala
Zuzana Prachárová zo Slovenskej národnej knižnice v Martine.
Súčasťou podujatia bolo tiež oceňovanie
osobností – deviatich knihovníkov, z toho siedmich z PSK,
ktorí sa zaslúžili o rozvoj knihovníctva v našom
regióne. Dušana Katuščáka, Víta Richtera, Michala Rebyho,
Angeliky Delejovej, Valérie Magačovej,
Margity Foberovej, Emílie Kudlovej, Ľuboslavy Rusnákovej a Márie
Hnatkovej in memoriam.
Podľa štatistík za rok 2018 v Prešovskom
samosprávnom kraji funguje 232 verejných knižníc,
z toho 8 regionálnych knižníc v zriaďovateľskej
pôsobnosti PSK - najviac zo všetkých krajov Slovenska. Verejné
knižnice disponujú knižničným fondom v objeme 2 153 549
kníh. Za uvedený rok v nich bolo zaregistrovaných 76 721
čitateľov, ktorí si vypožičali celkom 2 561 433
knižničných dokumentov. Verejné knižnice v minulom roku
navštívilo 910 515 návštevníkov, pre verejnosť pripravili
6 206 podujatí predovšetkým na podporu čítania.
Prešovská župa v roku 2019 investovala na nákup kníh do
regionálnych knižníc vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti
95 tisíc eur. Taktiež poskytla finančné prostriedky v sume
vyše 42 tisíc eur na nákup výpočtovej techniky v súvislosti
s nevyhnutnou potrebou jej revitalizácie, ako aj s požiadavkou
prechodu na nový knižnično-informačný systém v knižniciach.
Ocenená knihovníčka z Bardejova
Knižnica Dávida Gutgesela v Bardejove
Angelika DELEJOVÁ: Samostatná odborná knihovníčka,
špecialistka v odbore metodika v Okresnej knižnici Dávida
Gutgesela v Bardejove pracovala od roku 1972 do roku 2014.
V pôsobnosti okresu viedla, organizovala a vykonávala
metodicko-poradenskú činnosť knižniciam miestnych
kultúrnych stredísk a ostatných sietí (školských,
odborných, technických a iných knižníc na
požiadanie). Spracovávala celoročné štatistické výkazy,
robila rozbory a navrhovala opatrenia na skvalitnenie knižničnej
práce. Vydávala metodické materiály a pripravovala
odborné školenia pre knižničných pracovníkov v okrese.
Zabezpečovala prieskumovú a analytickú činnosť, spracúvanie
materiálov a podkladov na plánovanie a koncepčnú
prácu v odbore knihovníctva pre obecné knižnice. Štyri
desaťročia tvorivo odpracovaných rokov v knihovníctve
si určite zaslúžia našu pozornosť a úprimne poďakovanie.
(10:40, I. Ondriová)