Tento článok vyšiel v našich novinách
Dieťa uvidí ten, kto vykročí...
Milí čitatelia,
všetci sa už tešíme na Vianoce. Jasné, že najviac decká, ale
nemusíme sa hanbiť za tú vianočnú radosť a pohodu ani my, dospelí. Aj my chceme
žasnúť pred jasličkami a vidieť v tom malom dieťati Pána sveta a vesmíru. Ale
koľkým sa to skutočne podarí...?
Každý z nás už viac menej pozná príbeh Ježišovho narodenia.
Je v ňom pasáž, ktorá hovorí o pastieroch a anjeloch, ktorí ich
povzbudia, aby sa šli pozrieť na Mesiáša v jasliach.
Mne sa na tom celom vždy najviac páči to, ako sa tí
pastieri sami povzbudzujú: Poďme teda do Betlehema a pozrime... Príde mi to ako
keby
chceli sami seba presvedčiť, aby sa celkom zobudili,
rozhýbali a išli do toho mesta.
Sám to robím a viem, aké je to niekedy ťažké.
A predsa som presvedčený, že práve v tom tkvie tajomstvo
Vianoc. Že Dieťa uvidí len ten, kto vykročí.
A odkiaľ a kam, opýtate sa ma?
Myslím si, že Dieťa Ježiša uvidí a pochopí len ten, kto sa
pohne: 1. z bahna svojich hriechov, nerestí a chúťok, 2. z väzenia svojich
predsudkov a manipulácií, 3. zo spánku svojej nečinnosti a lenivosti...a
vykročí hľadať Dieťa a jeho Matku v núdznych, malých, chudobných, nevďačných...
Buďme k sebe na Vianoce milší, ľudskejší a radostnejší, ale
nezabudnime aj na otvorenosť a štedrosť (materiálnu i duchovnú) voči tým, ktorí
to od nás potrebujú...
V mene saleziánov Vám Požehnané sviatky Narodenia Pána
vyprosuje...
(19:28, Viliam Riško, SDB)