Vianoce začínajú sláviť aj pravoslávni veriaci

 

 

No je tu teraz jedna otázka na nás. Či sa niekedy pozastavujeme nad tým, čo sa v tej piesni spieva. Hovorí o jednej noci, tichej noci, keď všetci spali, až na pár ľudí. Tí ľudia nemali kde spať, tak si našli maštaľ v jaskyni. Nebo­lo to nič pohodlné, nič príjemné. Komu z Nás dnešných ľudí by sa to asi páčilo. Stráviť noc na takom mieste. Asi málo komu.

 

A v tej jaskyni sa odohral nádherný zázrak, v úplnej jednoduchosti, tichosti do tej nočnej tmy vstúpilo Svetlo. Ale to nebolo obyčajné svetlo, no Svetlo sveta – Syn Boží. Toto narodenie, hoci si to málo kto uvedomuje, otočilo beh dejín. Dovtedy a ani potom sa už nikdy nič podobné nezopakovalo. Boh prijal na Seba telo svojho služobníka. A kvôli čomu? Nuž preto, aby mu pomohol precitnúť a vyslobodiť sa z okov hriechu a smrti. Došlo k dokonalému obnoveniu ľudskej prirodzenosti. Mení sa postavenie človeka voči Bohu. Končí sa otroctvo a začína synovstvo, pretože už nie sme viac otroci ale synovia. „Syn Boží sa stal Synom človeka, aby ľudských synov spravil Božími synmi“.

 

Toto je iba pár myšlienok k tomuto veľmi veľkému sviatku. No povedzme si na rovinu. Málo kto o tom vôbec premýšľa. A viete prečo? Pretože na to nemáme „čas“. Presne tak. Nemáme a ani nemôžeme, lebo stále sa niekde ponáhľame. Ráno vstávame, deti do škôlky, do práce, obed, z práce po deti, nákup, uvariť, upratať, s deťmi sa večer trošku pohrať, poučiť a potom spať a ráno znova to isté. Popravde, je toho veľa.

 

Náš deň je zrazu krátky a práce stále veľa. Aj keď je to pre niekoho nepredstaviteľné, no nutné, treba do toho nášho krátkeho programu dňa doslova vtesnať aj toho Syna, ktorý sa narodil v jaskyni. Veď práve iba vďa­ka Nemu to všetko môžeme zvládať a stíhať. On je Ten čo nám dáva silu a pomoc prežiť každý deň.

 

Skúsme teda, aspoň v tento čas trošku spomaliť, aspoň trošku. Nech nás sviatky nepohlcujú tým šialeným zhonom a behom po všetkých tých darče­koch a plných stoloch. Nie všetko je iba o jedle a darčekoch. Kiežby sa pre nás sviatok Christovho Narodenia stal sviatkom narode­nia Christa v našej duši a nášho znovuzro­denia v Christovi. Zmĺknime – stíšme sa pre svet, aby sa v našej duši narodilo Božie Slovo a naplnilo nás Svojim svetlom a duchovnou radosťou.

 

Prajem všetkým, čo budú pár týchto riadkov čítať, nech si tieto sviatky „užijú“ v príjem­nom tichu, pretože ticho lieči. V kruhu svojej rodiny, v zdraví, radosti. A nezabúdajte, že do tohto kruhu má patriť aj v maštali, kvôli nám narodený, Christos!