Mestská radnica a Bazilika sv. Egídia dominujú Bardejovu

 

 

Dnes sa historické priestory radnice využívajú ako miestnosti Šarišského múzea a je v nich trvalo umiestnená historická expozícia Bardejov – Slobodné kráľovské mesto. Informuje o tom Radomír Jančošek, riaditeľ oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) „ŠARIŠ“ – Bardejov.

 

„Nikde inde na Slovensku nie je v rámci jedného regiónu taká široká ponuka historických pamiatok UNESCO, drevených kostolíkov, skanzenov, vojenskej histórie z oboch svetových vojen a to v kombinácii s prameňmi minerálnych vôd a kúpeľmi. V okolí Bardejova a Svidníka môžu turisti využívať množstvo turistických trás a cyklotrás a oddýchnuť si v kúpeľných a wellness zariadeniach, predovšetkým v Bardejovských kúpeľoch. Počty návštevníkov i prenocovaní každoročne rastú,“ vyzdvihuje atraktivitu regiónu R. Jančošek.

 

 

Po stavebnej a významovej stránke tvorila radnica funkčnú a ideovú protiváhu farského Chrámu svätého Egídia, bola sídlom mestskej rady, centrom obchodného, spoločenského a kultúrneho života obyvateľov mesta. Z architektonického hľadiska bola významným dokladom prenikania renesančných výtvarných a architektonických prvkov do doznievajúceho gotického konceptu architektúry. Koniec 15. storočia priniesol Bardejovu rozkvet hospodárskeho a spoločenského života, čo sa odzrkadlilo i v živote mestskej honorácie. Významné postavenie mesta ako aj potreba reprezentatívnejších priestorov určených pre zasadnutia rady mala zabezpečiť stavba honosnej radnice v strede námestia. Bardejovská radnica je považovaná za prvú svetskú stavbu renesancie na území Slovenska.

 

 

Renesančná radnica v Bardejove je dvojpodlažná stavba blokového charakteru stojaca na pravidelnom obdĺžnikovom pôdoryse s dlhšou stranou v smere sever-juh. Charakterizujú ju vysoké bočné štíty sedlovej škridlovej strechy a renesančný arkier na jej východnej strane, sprístupňujúci druhé poschodie. Na štíte severnej fasády sú tri vyrezávané okná a mestský znak. Štít južnej fasády dotvára štvorica okien, hodiny a maľované erby mesta a Uhorska.

 

Na vrchole južného štítu stojí postava legendárneho rytiera Rolanda s halapartňou (dielo majstra Jána z Prešova okolo roku 1509), symbolického ochrancu mestských privilégií. Pôvodná kamenná socha bola v roku 1641 nahradená drevenou, pokrytou medeným plechom. Súčasná socha je kópiou a je celá z medeného plechu. Okná na všetkých fasádach majú rovnaké tvary. Oba strešné štíty sú po obvode doplnené skupinami sôch a krabmi – južný štít: lev, muž s bradou, mačka, opica, obchodník s plátnom, severný štít: démon, muž s presýpacími hodinami, drak, kráľ, kamenár a muž s palicou.

 

Nachádza sa tu i soška chlapca s hlavou medzi nohami a holým zadkom vytrčeným do námestia. Zadok smeruje k domu, v ktorom vraj kedysi býval mestský richtár a podľa tradície predstavuje svojskú pomstu stavbárov radnice za to, že im napriek dobre odvedenej práci mestská rada odmietla vyplatiť sumu, na ktorej sa vopred dohodli. Stavba bardejovskej radnice od svojho počiatku zdôrazňovala navonok význam tohto hornošarišského mesta. Radnica bola sídlom mestskej rady, centrom verejného života obyvateľov mesta. Prízemie budovy plnilo obchodnú funkciu, na poschodí boli miestnosti slúžiace potrebám mestskej rady a mestskej pokladnice.

 

 

Počiatky chrámu siahajú do 13. storočia. Z tohto obdobia pochádza patronát chrámu. Okolo roku 1206 sa na tomto mieste usadili cisterciánski mnísi z poľskej Koprzywnice a založili tu kláštor zasvätený svätému Egídiovi. Kráľovská listina z roku 1247, ktorou kráľ Belo IV. potvrdil rádu ich rozsiahle pozemky v okolí Bardejova („Terra Bardfa“), obsahuje prvú zmienku o existencii kostola na tomto území. V dôsledku náhlych zmien však cisterciáni v druhej polovici 13. storočia (okolo r. 1271) toto miesto opustili. Výstavba chrámu sa začala v polovici 14. storočia a stavba bazilikálnej časti bola ukončená v roku 1415. V období rokov 1420 až 1427 bola postavená veža chrámu.

 

Pod vedením miestneho staviteľa Urbana došlo k ďalším úpravám a rozširovaniu stavby. Výstavba chrámu bola zavŕšená na konci 15. storočia. V roku 1580 odlial zvonolejár Ján s Tarnowa štvortonový zvon s menom Urban. V priebehu ďalších storočí chrám poškodili požiare, zemetrasenia a bombardovanie v roku 1944. Chrám prešiel mnohými stavebnými rekonštrukciami. V roku 1990 pukli oba chrámové zvony – Urban a Ján a nahradené boli zvonom Jozefom pri príležitosti vyhlásenia chrámu za Baziliku minor.

 

Medzi najcennejšie exponáty patria: Socha sv. Egídia z pôvodného hlavného oltára, Oltárna skriňa Oltára sv. Alžbety Uhorskej či Oltár Narodenia Pána (1480-1490), Oltár Ukrižovania s maľbou - Veraikon, liata bronzová krstiteľnica či Oltár Panny Márie, sv. Erazma a sv. Mikuláša. Interiér chrámu je zdobený jedinečným súborom jedenástich neskorogotických krídlových oltárov z rokov 1460-1520. Najcennejší je oltár Narodenia Pána (okolo rokov 1480 až 1490). Významnou súčasťou chrámu je súsošie Golgoty na tráme pod Víťazným oblúkom z konca 15. storočia.

 

Dňa 4. januára 2001 bol Dómu sv. Egídia udelený osobný súhlas pápeža Jána Pavla II na povýšenie Chrámu sv. Egídia na menšiu baziliku. Súhlas bol udelený apoštolským breve (krátkym listom). Apoštolské breve zaslal na arcibiskupskú kúriu z poverenia Svätého Otca J. Em. kardinál Angelus Sodano.

 

 

Na území Bardejova sú aj ďalšie významné cirkevné stavby a kostoly: Gréckokatolícky chrám sv. Petra a Pavla, klasicistický Evanjelický kostol, Kostol sv. Jána Krstiteľa a kláštor františkánov, Kostol sv. Anny, Kostol Povýšenia sv. Kríža, Rímskokatolícky kostol v Bardejovských Kúpeľoch, Kostol sv. Rodiny na Vinbargu, Kaplnka sv. Jakuba, Pravoslávny kostol. V okolí Bardejova je zachovaných ďalších 7 gréckokatolíckych a 1 rímskokatolícky drevený kostol: Hervartov, Tročany, Krivé, Kožany, Lukov, Frička, Jedlinka, Mikulášová, Zboj. Medzi klenoty histórie v Bardejove patrí Bardejovské suburbium - Stará synagóga v Bardejove, ktorá bola vyhlásená na národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970, mikve a bet hamidraš v roku 2000.