Kačur prišiel znova do Bardejova, sprevádzali ho snehové vločky

 

 

Na námestí sa tak ako každý rok prezentovali folklórne skupiny z regiónu, nechýbal detský kačurik, klopanie na mestskú bránu či ukážka zabíjačky.

 

„Tento zvyk je na Slovensku ojedinelý, máme ho iba u nás v regióne. Kačur bol mládenec, ktorý vedel zabávať celú chasu, celé mesto a každý rok sa volil nový kačur. Tento kačur s tou chasou veselou prišiel k richtárovi a klopal na bránu a pýtal povolenie o zábavu, ktorá sa konala v rámci posledných fašiangov, takže tento regionálny zvyk sa prechoval až dodnes a my už máme v poradí dvanásty ročník vivodzeňe kačura,“ prezradil Martin Choma z oddelenia kultúry.

 

 

V rámci detského kačurika, napriek nepriaznivému počasiu, prišli na námestie deti z materských škôlok, kde ich folklóristi učili kačurovský tanec. Na tomto ročníku bola pripravená aj ochutnávka symbolickej klobásy.

 

„Tento rok okrem toho, že nám padá sneh, máme pred našim pódiom dvadsať metrovú klobásku, ktorá nám priblíži dvadsiate výročie vstupu do UNESCO. Pevne verím, že si Bardejovčania na nej pochutia, lebo ju pripravila agro farma Busov, ktorá s nami spolupracuje pri týchto pochutinách, ktoré dnes majú možnosť naši občania ochutnať,“ dodal Choma.

 

Vo všeobecnosti sú fašiangy časom samého vtipu, veselosti a zábavy. Fašiangový čas sa počíta obyčajne od 6. januára do Popolcovej stredy.

 

 

Názov týchto veselíc pochádza z nemeckého fasen, faseln a znamená veseliť sa. Fašiangový čas sa počíta obyčajne od 6. januára do Popolcovej stredy. Fašiangy v Bardejove končili v mäsopôstný utorok. Keďže vrchol fašiangových veselostí býva v posledný fašiangový deň, t.j. v utorok, preto ho v Nemecku pomenovali dňom pochabých (Narrenfest).

 

Fašiangové zvyky majú pôvod ešte v dobe pohanskej a pre svoju obľúbenosť boli vsunuté medzi kresťanské zvyky. Zachovávajú sa na celom Slovensku v určitých podobách, ale fašiangové zvyky v Bardejove sa značne odlišovali od zvykov iných miest. Zaujímavým, pôvodným a jedinečným spôsobom fašiangovania bola veselica“ Kačur“. Je to výlučne bardejovský zvyk, ktorý si v dávnej dobe vymyslela roľnícka vrstva obyvateľstva.

 

Veselica sa začala výberom najšikovnejšieho a najvtipnejšieho mládenca. Potom si poriadatelia zábavy zvolili štyroch dozorcov, ktorí dozerali na poriadok a správnosť hry na Kačura.

 

 

Dozorcovia boli určení z radov najstarších a najvážnejších mužov. Miesto dozoru bolo v strede zábavného miesta. Na to miesto položili stôl, naň dve zapálené sviece, ktoré symbolizovali dokončenie fašiangov (posledný tanec). Nesmela chýbať fľaša vína, z ktorej si dozorcovia pomaly upíjali. Víno bolo ako honorár za funkciu dozorcu.

 

Na stole bol prázdny tanier, do ktorého položil peniaze každý tancujúci mládenec. Tanec sa začal tak, že hudba zahrala monotónnu pieseň, ktorá znela do ukončenia prvého aktu. Na začiatku tanečnej hry vybehol kačur, ktorý mal na prsiach národnú stužku, čierny potrhaný tvrdý klobúk, okolo neho obviazané povrieslo a za ním zastrčené husacie krídlo. Niekedy mal aj masku. Vyvolal do tanca najbohatšiu, najkrajšiu dievku a začal s ňou tancovať divý, poskokový kolový tanec.

 

 

 

Po krátkom poskakovaní sa šiel k stolu opýtať dozorcov na meno nasledujúceho mládenca a dievky, ktorých ako „nový pár“ vyvolal na tanec. Tí boli povinní za ním podobne divo poskakovať. Keď už boli všetci slobodní vyvolaní, priniesli nové dve sviece a nové víno. Zvolili nových dozorcov a nového kačura. Ten vyvolával do tanca najprv najmladšiu nevestu, potom mladých ženáčov a nevesty, ktorí tancovali taktiež divým spôsobom.

 

Kačur každému vyvolával meno tri razy. Keď niektoré z dievčat nešlo do tanca dobrovoľne, kačur ju priviedol nasilu. Stávalo sa to vtedy, keď dozorcovia dali kačurovi prv vyvolať dievku morálne pochybnú, čím urazili bezúhonné dievky a s tým bol spojený nejeden vzdor a nemilé výstupy.

 

 

Aj dnes sa môžu Bardejovčania v čase fašiangov zabaviť na rôznych plesoch či zábavách. Špecifickou zábavou týchto dní je aj „Fašangová veselica v krojoch s vivodzením kačura“, kde sa hostia zabavia a zatancujú si podľa pôvodného zvyku v upravenej podobe. Čaro starého zvyku umocňujú ľudové kroje, výborne gazdovské jedlo a cimbalová hudba.

(17:11, red)