Rozhovor s Jaroslavom Karahutom, kandidátom za poslanca do NR SR

 

 

 

Pochádzam z dediny, z Vyšnej Šebastovej neďaleko Prešova, čiže z centra Šariša. Už ako dieťa som s rodičmi trávil veľa víkendov práve na Hornom Zemplíne. Naše nedele sme trávili buď na Domaši alebo v Bardejovských Kúpeľoch, milovali sme hanušovskú a strážsčanskú zmrzlinu a asi nebol rok, aby sme aspoň 2-3 krát nenavštívili Duklu a Svidník. So spolužiakom som chodieval k jeho rodičom do Stariny a pamätám si, aký bol smutný, keď sa museli po napustení nádrže odsťahovať do Sniny. A nezmenilo sa to ani v dospelosti. A aj dnes, vďaka rodine a priateľom, som na Hornom Zemplíne nie­koľkokrát za mesiac.

 

 

Celý môj študentský, ale aj pracovný život je spojený s témami poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Mám ukončenú strednú priemyselnú školu potravinársku a Univerzitu veterinárskeho lekárstva v Košiciach. Môj profesionálny život je od roku 1986 prepojený s produkciou potravín, rastlinnou aj živočíš­nou výrobou.

 

Mojím mottom je Potravinovo sebestačný štát - ekonomický rastúci vidiek a zdravý potravinový reťazec. S Borisom Kollárom sa poznám od vstupu do hnutia SME RODINA v roku 2015. A prečo práve s ním? Predovšetkým preto, že od prvého stretnutia mi dal priestor slobodne rozvíjať témy poľnohos­podárstva a potravinárstva, až sa stali jednou z najdôležitejších priorít hnutia.

 

 

Naše programové priority a ich riešenia sme počas posledných rokov predstavova­li v rámci našich výjazdov a na stretnutiach s občanmi takmer po celom území Sloven­skej republiky. Náš program pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka sme tvorili od roku 2016. Cieľom stratégie hnutia SME RODINA je súbor takých riešení a opatrení, aby sme do roku 2030 dosiahli ekonomické a produkčné výsledky na úrovni priemeru štátov EÚ, aby vidiek začal plniť svoju spoločenskú, sociálnu, ekonomickú, environmentálnu a klimatickú funkciu a aby sa z vidieka stalo skutočné a plnohodnotné miesto pre život.

 

 

1. potravinová sebestačnosť, podpora pro­dukcie potravín a budovanie kapacít na ich spracovanie

2. obnova a rozvoj produkčných, mimo pro­dukčných, klimatických a environmentálnych funkcii vidieka

3. pomoc a podpora mladým, malým a stred­ným poľnohospodárom a potravinárom, legislatívne opatrenia pre budovanie a roz­voj rodinných fariem, generačná obmena v oblasti ľudských zdrojov, technického a technologického stavu agro-potravinárske­ho priemyslu

4. ekonomická stabilita rezortu, zlepšenie produkčných a ekonomických ukazovateľov agro-potravinárov

5. ochrana pôd a vlastníckych práv k pôde

 

 

Našim prioritám prispôsobíme všetky opa­trenia v rámci I. aj II. piliera a štátnej pomo­ci. Odstránime všetky náznaky korupčných riešení, zvýšime transparentnosť poskyto­vania dotácii a štátnej pomoci a primárne budeme podporovať v rámci rozvoja vidie­ka produkciu potravín, nie mulčovanie ale­bo pestovanie repky a kukurice na biopalivá na vývoz.

 

A samozrejme musíme zabezpečiť prístup k pôde a podporiť všetky start-upy, ktoré na vidiek prilákajú viac mladých a šikovných ľudí. Súčasne podporíme lokálne trhy a predaj z dvora, aby mohli realizovať svoju produkciu a poskytovať svoje služby aj miestni farmári a potravinári. V rámci potravi­novej sebestačnosti je treba urobiť čo najviac, pretože naša krajina má potenciál uživiť všet­kých občanov Slovenskej republiky, dokonca aj v krízových situáciách.

 

 

Podporou rozvoja zemiakarstva, ovocinárstva, živočíšnej výroby a ich spracovania do polotovarov a hotových výrobkov. Toto je jedna z mála ciest, ako môžeme dnešným zabudnutým regiónom Horného Zemplína vrátiť ich dôležitosť a dôstojnosť z pohľa­du zabezpečenia potravinovej bezpečnosti štátu. Strategické pre uvedené regióny bude podpora malého a stredného podnikania, rozvoj rodinných fariem, ale hlavne investí­cie do spracovateľských podnikov na spra­covanie surovín vyprodukovaných v Hornom Zemplíne.

 

Sú tu optimálne pôdno-klimatické podmien­ky na to, aby ste dopestovali dostatok zele­niny, ovocia, zemiakov a ostatných potravín mierneho klimatického pásma. Máte dosta­tok horských a podhorských oblastí, ktoré sú vhodné pre chov hospodárskych zvierat a máte ideálne podmienky pre rozvoj eko­logického poľnohospodárstva a produkcie biopotravín.

 

Máme prejednaný systém dodávok od re­gionálnych producentov, priamo do obchod­nej siete, vrátane super a hypermarketov v zjednodušenom konaní, s krátkou dobou splatnosti faktúr. Musíme však ešte do­riešiť skladovacie, logistické a spracovateľské kapacity, na celoročné dodávky vlastných čerstvých a spracovaných potravín nielen do obchodných sieti, ale aj do reštaurácii, vrátane stravovacích zariadení štátnej a verejnej správy. V rámci podpory rozvoja vidie­ka budeme podporovať aj mimo produkčné funkcie vidieka, aby nám z vidieka ľudia neutekali, ale aby sa vracali späť k svojim rodinám, priateľom a tradíciám, ktoré ich sprevádzali od detstva.

 

 

 

Zdá sa, akoby sa poľnohospodári v Eu­rópe začali deliť. No rozdelenie na malých a veľkých neobstojí, rovnako by nebolo pres­né rozdelenie na dobrých a zlých. Najtrefnejšie snáď bude rozdelenie na tých, ktorým ide iba o peniaze a na tých, ktorí chcú naozaj hospodáriť na pôde a príjmy z podpôr pre nich nie sú prioritou. Aj keď práve táto odlišnosť je trpkým priznaním pravdy. Našim cieľom je v horizonte roku 2030 dosiahnuť, aby pomer veľkých podnikov k malým – podľa výmery – bol vyvážený. Za optimálny považujeme pomer 60:40.

 

 

Ľudia a hlavne mladí, odchádzajú za prácou ďaleko od svojho rodiska iba preto, aby dokázali ekonomicky uživiť svoje rodiny. Horný Zemplín so svojou takmer 12% ne­zamestnanosťou a nízkou priemernou mzdou patrí medzi najchudobnejšie regióny Slovenska.

 

Takmer 30% z celkového počtu ľudí, ktorí opúšťajú z beznádeje našu vlasť, aby mohli slušne vychovávať svoje deti je z Prešovského kraja. Pričom Horný Zemplín má vynikajúce klimatické podmienky na produkciu potravín a produkciu krmív pre živočíšnu výrobu.

 

Čo by za to dali potravinoví tigri z Poľska, ale aj z Nemecka, Francúzska a ďalších štátov, keby mali takéto podmienky na produkciu po­travín. Jedinečnosť tohto regiónu je v tom, že Horný Zemplín má dostatok vody a dostatok slnka, čo je základom pre poľnohospodársku a potravinársku produkciu.

 

Základom je však fungujúca infraštruktúra. Pokiaľ by mala naša vláda skutočný záujem o tento región, tak už dávno sa budu­je diaľničný úsek v dĺžke necelých 50 km z Prešova na Duklu. Veď nám to aj vyplýva z medzinárodného záväzku v rámci projektu Via Carpatia, kde sme sa zaviazali do roku 2025 prepojiť diaľnicou Poľsko a Maďarsko.

 

Toto by bol ten skutočný stimul pre ten­to región a nie trápne výjazdové zasadnu­tia vlády s rozdávaním drobných pre sta­rostov vládnych strán. Vybudovaním pár kilometrov diaľnice by sa určite naštartovali procesy investičnej výstavby logistických a spracovateľských kapacít a taktiež by sa podporil cestovný ruch. Asi ani jeden región nemá taký turistický potenciál ako Horný Zemplín. Máme tu vodné diela, máme tu nádherné vrchy, kúpele a liečivé pramene, Karpatské bukové pralesy, historické drevené kostolíky, čistý vzduch a ideálne klimatické podmienky na oddych a rekreáciu. Viete, ako by to ocenili Poliaci alebo Maďari.

 

 

Okrem cestnej infraštruktúry je to v prvom rade potravinársky priemysel na spracovanie poľnohospodárskych surovín a potravín mierneho klimatického pásma. Som presvedčený, že investície do spracovania zemiakov by určite veľmi rýchlo zlepšili ekonomické prostredie obyvateľov Svidníka. Okolie Vrano­va má zase ideálne podmienky na produkciu a spracovanie mäkkého ovocia.

 

V takmer celom regióne sú veľmi vhod­né podmienky na pestovanie zeleniny, niektorých druhov ovocia a krmív. Celý región je mimoriadne vhodný pre produkciu eko a bio potravín, rozvoj včelárstva, chov oviec, kôz a dobytka, produkciu ekologického mäsa, eko a bio výrobkov atď.

 

Povinnosťou štátu je vytvoriť ľuďom také podmienky, aby mal hlavne mladý človek možnosť výberu a nebol nútený opúšťať svoju rodinu. Ak bude mať človek možnosť zarobiť si doma, na svojej pôde alebo v regióne, kde sa narodil a kde má rodinu, sám sa rozhodne, či má zmysel odchádzať do zahraničia práve na úkor svojich najbližších.

 

Ale hlavne mu dáme právo voľby a nie ako dnes, keď doslova musí ujsť do sveta, aby slušne žil. V neposlednom rade nesmieme zabudnúť na ozdravenie našej najväčšej ekologickej záťaže na Slovensku a tým sú PCB látky, ťažké kovy a ďalšie, ktoré doslova ohrozujú zdravie a život polovice obyvateľov Horného Zemplí­na. Aj na túto ekologickú katastrofu máme riešenie.