Tento článok vyšiel v našich novinách
Jaroslav Karahuta: Horný Zemplín je jedným z klenotov Slovenska a má
všetko, po čom iné regióny iba snívajú
Jaroslav Karahuta kandiduje za hnutie SME RODINA s číslom 16
Kandiduje
do NR SR za hnutie SME RODINA s číslom 16. Chce predovšetkým
zastaviť vyľudňovanie Horného Zemplína, zlepšiť kvalitu života
bežným ľuďom, obnoviť potravinovú sebestačnosť a
podporiť rozvoj vidieka. Jaroslav Karahuta nám v rozhovore
prezradil viac o tom, ako si to predstavuje
v
praxi.
Povedzte
niečo o sebe a čím vás zaujal práve Horný Zemplín?
Pochádzam
z dediny, z Vyšnej Šebastovej neďaleko
Prešova, čiže z centra Šariša. Už ako dieťa som s rodičmi
trávil veľa víkendov práve na Hornom Zemplíne. Naše nedele sme
trávili buď na Domaši alebo v Bardejovských Kúpeľoch, milovali
sme hanušovskú a strážsčanskú zmrzlinu a asi nebol rok, aby sme
aspoň 2-3 krát nenavštívili Duklu a Svidník. So spolužiakom som
chodieval k jeho rodičom do Stariny a pamätám si, aký bol smutný,
keď sa museli po napustení nádrže odsťahovať do Sniny. A
nezmenilo sa to ani v dospelosti. A aj dnes, vďaka rodine a
priateľom, som na Hornom Zemplíne niekoľkokrát za mesiac.
Kandidujete
do NR SR za hnutie SME RODINA. Presadzujete model potravinovej
sebestačnosti a rozvoja vidieka. Prečo práve s Borisom Kollárom?
Celý
môj študentský, ale aj pracovný život je spojený s témami
poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Mám ukončenú strednú
priemyselnú školu potravinársku a Univerzitu veterinárskeho
lekárstva v Košiciach. Môj profesionálny život je od roku 1986
prepojený s produkciou potravín, rastlinnou aj živočíšnou
výrobou.
Mojím
mottom je Potravinovo sebestačný štát - ekonomický rastúci
vidiek a zdravý potravinový reťazec. S Borisom Kollárom sa poznám
od vstupu do hnutia SME RODINA v roku 2015. A prečo práve s ním?
Predovšetkým preto, že od prvého stretnutia mi dal priestor
slobodne rozvíjať témy poľnohospodárstva a potravinárstva,
až sa stali jednou z najdôležitejších priorít hnutia.
Hnutie
SME RODINA v rámci svojho volebného programu POMOC RODINÁM
2020, predstavilo svoje priority aj v oblasti poľnohospodárstva
a rozvoja vidieka. Aké sú vaše ciele a aké riešenia ponúkate
svojim voličom?
Naše
programové priority a ich riešenia sme počas posledných rokov
predstavovali v rámci našich výjazdov a na stretnutiach s
občanmi takmer po celom území Slovenskej republiky. Náš
program pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka sme tvorili od
roku 2016. Cieľom stratégie hnutia SME RODINA je
súbor takých riešení a opatrení, aby sme do roku
2030 dosiahli ekonomické a produkčné výsledky na úrovni priemeru
štátov EÚ, aby vidiek začal plniť svoju spoločenskú, sociálnu,
ekonomickú, environmentálnu a klimatickú funkciu a aby sa z
vidieka stalo skutočné
a
plnohodnotné miesto pre život.
Ktoré
sú vaše hlavné priority v oblasti poľnohospodárstva,
potravinárstva a regionálneho rozvoja?
1.
potravinová sebestačnosť, podpora produkcie potravín a
budovanie kapacít na ich spracovanie
2.
obnova a rozvoj produkčných, mimo produkčných, klimatických
a environmentálnych funkcii vidieka
3.
pomoc a podpora mladým, malým a stredným poľnohospodárom a
potravinárom, legislatívne opatrenia pre budovanie a rozvoj
rodinných fariem, generačná obmena v oblasti ľudských zdrojov,
technického a technologického stavu agro-potravinárskeho
priemyslu
4.
ekonomická stabilita rezortu, zlepšenie produkčných a
ekonomických ukazovateľov agro-potravinárov
5.
ochrana pôd a vlastníckych práv k pôde
Akým
spôsobom chcete dosiahnuť naplnenie svojich priorít?
Našim
prioritám prispôsobíme všetky opatrenia v rámci I. aj II.
piliera a štátnej pomoci. Odstránime všetky náznaky
korupčných riešení, zvýšime transparentnosť poskytovania
dotácii a štátnej pomoci a primárne budeme
podporovať v rámci rozvoja vidieka produkciu potravín, nie
mulčovanie alebo pestovanie repky a kukurice na biopalivá na
vývoz.
A
samozrejme musíme zabezpečiť prístup k pôde a podporiť všetky
start-upy, ktoré na vidiek prilákajú viac mladých a šikovných
ľudí. Súčasne podporíme lokálne trhy a predaj z dvora, aby
mohli realizovať svoju produkciu a poskytovať svoje služby aj
miestni
farmári a potravinári. V rámci potravinovej
sebestačnosti je treba urobiť čo najviac, pretože naša krajina
má potenciál uživiť všetkých občanov Slovenskej
republiky, dokonca aj v krízových situáciách.
Akým
spôsobom chcete dosiahnuť naplnenie svojich priorít na Hornom
Zemplíne?
Podporou
rozvoja zemiakarstva, ovocinárstva, živočíšnej výroby a ich
spracovania do
polotovarov
a hotových výrobkov. Toto je jedna z mála ciest, ako môžeme
dnešným zabudnutým regiónom Horného Zemplína vrátiť ich
dôležitosť a dôstojnosť z pohľadu zabezpečenia
potravinovej bezpečnosti štátu. Strategické pre uvedené regióny
bude podpora malého a stredného podnikania, rozvoj rodinných
fariem, ale hlavne investície do spracovateľských podnikov na
spracovanie surovín vyprodukovaných v Hornom Zemplíne.
Sú
tu optimálne pôdno-klimatické podmienky na to, aby ste
dopestovali dostatok zeleniny, ovocia, zemiakov a ostatných
potravín mierneho klimatického pásma. Máte dostatok horských
a podhorských oblastí, ktoré sú vhodné pre chov hospodárskych
zvierat a máte ideálne podmienky pre rozvoj ekologického
poľnohospodárstva a produkcie biopotravín.
Máme
prejednaný systém dodávok od regionálnych producentov,
priamo do obchodnej siete, vrátane super a hypermarketov v
zjednodušenom konaní, s krátkou dobou splatnosti faktúr. Musíme
však ešte doriešiť skladovacie, logistické a spracovateľské
kapacity, na celoročné dodávky vlastných čerstvých a
spracovaných potravín nielen do obchodných sieti, ale aj do
reštaurácii, vrátane stravovacích zariadení štátnej a verejnej
správy. V rámci podpory rozvoja vidieka budeme podporovať aj
mimo produkčné funkcie vidieka, aby nám z vidieka ľudia
neutekali, ale aby sa vracali späť k svojim rodinám, priateľom a
tradíciám, ktoré ich sprevádzali od detstva.
Ako
by ste charakterizovali dnešné poľnohospodárske
podniky? Je správne delenie poľnohospodárov
na malých a veľkých?
Zdá
sa, akoby sa poľnohospodári v Európe začali deliť. No
rozdelenie na malých a veľkých neobstojí, rovnako by nebolo
presné rozdelenie na dobrých a zlých. Najtrefnejšie snáď
bude rozdelenie na tých, ktorým ide iba o peniaze a na tých, ktorí
chcú naozaj hospodáriť na pôde a príjmy z podpôr pre nich nie
sú prioritou. Aj keď práve táto odlišnosť je trpkým priznaním
pravdy. Našim cieľom je v horizonte roku 2030 dosiahnuť, aby pomer
veľkých podnikov k malým – podľa výmery – bol vyvážený.
Za optimálny považujeme pomer 60:40.
Horný
Zemplín patrí medzi najchudobnejšie regióny na Slovensku, s
vysokou mierou nezamestnanosti a nízkou priemernou
mzdou. Dá sa to ešte zmeniť? Veď iba z Prešovského kraja odišlo
v minulom roku viac ako 8 000 ľudí.
Ľudia
a hlavne mladí, odchádzajú za prácou ďaleko od svojho rodiska
iba preto, aby dokázali ekonomicky uživiť svoje rodiny. Horný
Zemplín so svojou takmer 12% nezamestnanosťou a nízkou
priemernou mzdou patrí medzi najchudobnejšie regióny Slovenska.
Takmer
30% z celkového počtu ľudí, ktorí opúšťajú z beznádeje našu
vlasť, aby mohli slušne vychovávať svoje deti je z Prešovského
kraja. Pričom Horný Zemplín má vynikajúce klimatické podmienky
na produkciu potravín a produkciu krmív pre živočíšnu výrobu.
Čo
by za to dali potravinoví tigri z Poľska, ale aj z Nemecka,
Francúzska a ďalších štátov, keby mali takéto podmienky na
produkciu potravín. Jedinečnosť tohto regiónu je v tom, že
Horný Zemplín má dostatok vody a dostatok slnka, čo je základom
pre poľnohospodársku a potravinársku produkciu.
Základom
je však fungujúca infraštruktúra. Pokiaľ by mala naša vláda
skutočný záujem o tento región, tak už dávno sa buduje
diaľničný úsek v dĺžke necelých 50 km z Prešova na Duklu. Veď
nám to aj vyplýva z medzinárodného záväzku v rámci projektu
Via Carpatia, kde sme sa zaviazali do roku 2025 prepojiť diaľnicou
Poľsko a Maďarsko.
Toto
by bol ten skutočný stimul pre tento región a nie trápne
výjazdové zasadnutia vlády s rozdávaním drobných pre
starostov vládnych strán. Vybudovaním pár kilometrov
diaľnice by sa určite naštartovali procesy investičnej výstavby
logistických a spracovateľských kapacít a taktiež by sa podporil
cestovný ruch. Asi ani jeden región nemá taký turistický
potenciál ako Horný Zemplín. Máme tu vodné diela, máme tu
nádherné vrchy, kúpele a liečivé pramene, Karpatské bukové
pralesy, historické drevené kostolíky, čistý vzduch a ideálne
klimatické podmienky na oddych a rekreáciu. Viete, ako by to
ocenili Poliaci alebo Maďari.
Ktoré
investičné aktivity by mali byť prioritou,
aby sa výrazne zlepšil ekonomický život obyvateľov Horného
Zemplína?
Okrem
cestnej infraštruktúry je to v prvom rade potravinársky priemysel
na spracovanie poľnohospodárskych surovín a potravín mierneho
klimatického pásma. Som presvedčený, že investície do
spracovania zemiakov by určite veľmi rýchlo zlepšili ekonomické
prostredie obyvateľov Svidníka. Okolie Vranova má zase
ideálne podmienky na produkciu a spracovanie mäkkého ovocia.
V
takmer celom regióne sú veľmi vhodné podmienky na pestovanie
zeleniny, niektorých druhov ovocia a krmív. Celý región je
mimoriadne vhodný pre produkciu eko a bio potravín, rozvoj
včelárstva, chov oviec, kôz a dobytka, produkciu ekologického
mäsa, eko a bio výrobkov atď.
Povinnosťou
štátu je vytvoriť ľuďom také podmienky, aby mal hlavne mladý
človek možnosť výberu a nebol nútený opúšťať svoju rodinu.
Ak bude mať človek možnosť zarobiť si doma, na svojej pôde
alebo v regióne, kde sa narodil a kde má rodinu, sám sa rozhodne,
či má zmysel odchádzať do zahraničia práve na úkor svojich
najbližších.
Ale
hlavne mu dáme právo voľby a nie ako dnes, keď doslova musí ujsť
do sveta, aby slušne žil. V neposlednom rade nesmieme zabudnúť na
ozdravenie našej najväčšej ekologickej záťaže na Slovensku a
tým sú PCB látky, ťažké kovy a ďalšie, ktoré doslova
ohrozujú zdravie a život polovice obyvateľov Horného Zemplína.
Aj na túto ekologickú katastrofu máme riešenie.
(18:19, inzercia, MVDr.
Jaroslav Karahuta.
Tím
líder pre poľnohospodárstvo,
potravinárstvo
a regionálny rozvoj
hnutia
SME RODINA.
Kandidát
do volieb do NR SR s číslom 16
za
hnutie SME RODINA)